Kolem tebe
chodím po špičkách,
kostkami cukru
sladím ti sny,
polibkem ukradnu ti
kousek ůsměvu z rtů
a rána tvé hlídám.
Jsem jako pavouček v kapse,
jako mince od dedečka,
jako čtyřlístek
zapomenutý v denníčku.
Jsem jako malá čarodějka,
možná víla či skřítek, co
bdí nad tvým štěstím
a střeží jej.
Tušíš, že máš něco
pro štěstí, no zatím nevíš,
že jsem to já.

Hľadaj ma!
Som v tebe skrytá.
Raz ma možno uvidíš,
Ak sa pekne usadíš.

Prídeš na to aj sama.
Vieš, na to, čo hovorila stará mama.
Niesom pekná dáma!
Len ma nájdi, bude sranda.

Skusam rymom zatriet chyby,
Ktorých zivot je moj plny.
Teraz mam vsetko
Nepotrebujem nic.
Nepotrebujem city,
Naklonost, tuzby.
Chvilu ticha,
Malicka noblesa.
Teraz neskusam hladat.
Snazim sa stracat.
Vytratit sa zo zivota cudzich
A vytvorit si ten vlastny.
Najst hodnotu myslenia.
Najst krasu prebudenia.

Tajomno príbehu, prichádzajúc pomaly.
Dotykmi pier by sme sa “ďaleko” dostali.
Chcel som písať niečo krajšie ako obvykle.
Keď som bral do rúk papier
Vedel som čo sa chystá.
Snažil som sa predstavť chladom smiech,
Priblížiť si lásku žien.
Čo píšem je len pre teba,
Aby si cítila, chytala
Dychom čistý vzduch, lákavého ovzdušia.
Snažil som sa priblížiť pocit štastia,
Keď sa naplníš a potom zvraciaš.
Robili to v dávnych dobách,
Robíme to teraz.
Napĺňame sa svinstvom ovzdušia, raz
Dvakrát možno viac.
Plitkosťou rýmu strácam cit
Pre krásu okolo seba.
Snažím sa, ale je to strata.
Strata prepichnutá nožom. … čítať ďalej

Všetko, aj nič.

Končíme a začíname v trápení,
Nie sme viac ani menej ako ty ostatní.
Berieme do si do hrobu svoje tajomstvá,
Bojíme sa toho aby nás nezhltla.
Povrchnost ľudí umára.
Na dusi majú svoje vryté.
Urobila to ona!
A my sa správali bezmyšlienkovite.
Nevyzerali sme hlúpo,
Len báli sme sa nasej viny.
Prizerali sa, kto prehĺta naše sliny.
Bol len chlad a otupno.

Slane potocky jej vryvaju do tvare dalsiu vrasku.
Ticho bije do uší
a nekonecnost samoty nepozna hranic…

Zhasina posledna cigareta,
rovnako ako nadej ze zajtra vyjde slnko…
… bol si mojim slnkom…

Nepoznávam sa,niečo ma ovláda,
Je to silnejšie ako môj nesúhlas,
čierna duša,
čierne srdce,
ťahá to zo mňa život.

Duša nevynných obetí ma naplnila,
Chcú sa pomstiť v mojom mene,
Potrestať nespravodlivosť,
Zabiť ľudské zlomyslné srdce.

Moja zlomiselnosť nie je pravá,
Demon ma naplnil,
smrť sa opäť rozhliadne,
najde si svojeobete.

Demon bude šťastný.