ten pravy

2007.05.02

Bolo to na lyžiarskom zájazde. Mali sme asi 16. Hneď v autobuse sa porobili skupinky a bolo jasné, kto s kým bude na izbe, kto s kým bude chodiť boardovať. Vlastne, zostali sme tri hlavné parite: ja s babami ” nás bolo 5, šesť najcool chalanov z triedy a štyri kravy z áčky, ich frajerky…alebo skôr – jebačky. Dali im kdekoľvek. Šéfka kráv bola zrzka Táňa. Ja som ešte nemala sex. Načo. Čakám na toho pravého. Nie že by to mal byť rovno môj budúci manžel. Pravý je proste pravý. To žena vždy cíti.

Lyžiarsky za rozbehol klasicky. Oťukávačky, opinkávačky. Nakoniec sa k našej partii pridružila “tá správna” šestka. Baby boli na prášky. Mne to bolo fuk. Ani jeden nebol ten pravý. Riki, idol žien a Tánin frajer sa začal okolo mňa motať. Úsmevy, pohľady ” myslel si že sa z neho zbláznim. Bavilo ma ignorovať ho.

Našla som si flek na cigu. Tajný. Bolo to za chatou, bočný východ pre personál. Storočný zámok sa dal ľahko otvoriť čímkoľvek. Dvere viedli na zadný dvor, kde bolo kedysi ihrisko. Teraz tam zostali len rozpadnuté hojdačky a jedna lavička. Po bokoch niekto nahádzal kopy dreva a bordelu, takže sa tam dalo ľahko zašiť.
Fajčila som druhú cigu. Vrzli dvere. Nechala som si ich otvorené. Dolu som ich podprela iba kúskom dreva.
“Kurva, profka,” pomyslela som si. Schovala som sa do tieňa. Za dverami stál Riki. Rozhliadol sa okolo seba. Stiahla som sa do tieňa, ale zbadal ma.
“Nemáš cigu?” opýtal sa.
Vytiahla som z vrecka krabičku ľahkých marlboriek. Potom si vypýtal aj oheň. Pripálila som mu. Naše ruky sa dotkli. “Dobre, je tam chémia, priznávam, ale to ešte nič neznamená,” opakovala som si v duchu. Dofajčili sme cigu. On ma na oplátku ponúkol čínskou cigaretou, ktoré si doviezol z Honkongu. Chutilo to ako seno. Rozkašlala som sa. Usmial sa na mňa. Priblížil sa. Rukou mi prešiel po tvári. Pritlačil ma o stenu. Cítila som jeho mohutné telo. Všetko v tele mi pulzovalo. Pozeral mi do očí. “Nie, nie nie, je arognantý, je to kokot,” opäť som si opakovala v duchu ako riekanku. Nič nepomáhalo. Jeho modré oči boli neskutočné. Jazykom mi prešiel po perách. Odtiahol sa a usmial. Tak krásne, chlapčensky. Zavrela som oči a jediné čo som cítila, bol jeho jazyk a nekonečné vzrušenie. Vyrušil nás dupot na schodoch. Dvere sa prudko rozleteli. Stála v nich Táňa. Pozerala do tmy.
“Riki?” Zakričala. Bola tak hlúpa, že ju ani nenapadlo pozrieť bokom. Stále ma pritláčal k stene. Cítila som jeho dych na svojej tvári. Uškŕňal sa.

Teraz, keď nás spájalo vzrušujúce nočné tajomstvo, jeho ignorácia bola z mojej strany menej presvedčivá. Dokonca natoľko nepresvedčivá, že si to všimli aj baby. Trvalo mi dosť dlho kým som ich presvedčila, že sa nič nedeje. Svet bol zrazu krajší.

Pár dní nato sa robila diskotéka. Všetci sme dostali tie smiešne mikulášske postavičky z čokolády. Alkohol bol, prirodzene, zakázaný. My sme mali svoje zdroje. Riki sa celý večer lepil na Táňu, ale pozeral na mňa. Raz sme spolu tancovali. Chcel ísť na cigu, na naše tajné miesto. Odmietla som. Odišla som do svojej izby.
Asi o hodinu na to ma zo spánku prebralo buchnutie dverí. Myslela som si, že je to niektorá z báb. Niekto sa mi šuchol do postele. Niekto, z koho tiahol chľast. Bol to Riki.
“Ahoj kráska,” zašepkal potichu, nežne.
“Čo tu chceš?” Opýtala som sa trochu rozmrzene.
“Chýbala si mi,” zašepkal opäť nežne.
“Choď preč, tu nemôžeš byť.”
Začal ma nežne bozkávať, rukou mi prechádzal po tvári, po vlasoch. Bozkával ma na krku. Rozopol mi gombíky na bielej nočnej košeli. Vkĺzol rukou dnu a chytil ma za prsia.
“Riki prestaň, bude z toho problém,” hovorila som, avšak sama som tomu neverila. Riki sa dostal ústami k mojim prsiam a jazykom mi dráždil bradavky. Zaliala ma horúčava. Vášnivo ma bozkával. Potichu som zavzdychala. Riki sa odtiahol a usmial. Páčilo sa mu, že som vzrušená. Rukou mi vkĺzol pod nočnú košeľu. Opäť sa odtiahol a zaškeril.
“Ale, slečna nenosí nohavičky?”
Usmiala som sa na neho. Lichotilo mi to.
“A čo ak nie?”
Rukou išiel hlbšie. Hladkal ma, prstami sa pomaly predieral hlbšie. Trochu to zabolelo. Vzdychla som a zhlboka som sa nadýchla.
“Aká si krásne horúca.”
Pokračoval ďalej dvoma prstami. Bolelo to.
“Prestaň, prestaň už.”
Ignoroval moje protesty.
“Si krásna, chcem ťa.”
Riki vliezol pod perinu, vyhrnul mi nočnú košeľu. Dotkol sa jej jazykom. Vzdychla som hlasnejšie. Bolo to krásne. Pomaly po nej krúžil jazykom, potom aj prstami. Už to tak nebolelo, ale musela som to zastaviť. Skôr ako bude neskoro. Skôr ako nás tu niekto objaví. Chvíľami som vzdychala, chvíľami protestovala, nevedela som ho zastaviť a nevedela som sa rozhodnúť či chcem aby v tom pokračoval, alebo nie. On pokračoval.
Potom sa opäť vrátil k mojim perám a bradavkám. Náhle mnou premkla prudká bolesť. Vykríkla som. Kým ma lízal, stihol si nohavice. Nezaregistrovala som to. Moja smola.
Vrazil ho do mňa a bolesť bola nekonečná. Z očí mi vyhŕkli slzy. Riki mi chytil ústa, aby nebolo počuť môj krik ani protest. Prudko dorážal. Stále silnejšie a silnejšie. Pozeral mi do očí, ale jeho pohľad bol neprítomný. Po nekonečne dlhej chvíľke na sekundu celý stuhol a vrazil ho do mňa naposledy. Z hrdla sa mu vydal zvláštny hlasný výdych a chrapot. Celým mojim telom prebehol nával horúčavy. Celá som sa roztriasla. Padol na mňa. Prudko a nahlas dýchal. Po chvíľke sa nadvihol, vytiahol ho zo mňa a strčil si ho späť do nohavíc. Pozrel sa na mňa. Už to nebol milý Riki, už to nebol Riki, ktorý mi nežne vkĺzol do postele a ktorý ma pred pár dňami bozkával vonku za dverami. Jeho hlas bol drsný, pohľad chladný.
“Keď to niekomu povieš, zabijem ťa.”
Vypadol z postele a odtackal sa k dverám.
Stále som sa celá triasla. Bola som úplne spotená. Bolo mi z neho na vracanie. Vbehla som na záchod. Vracala som. Dvere zostali otvorené. Mala som pocit akoby ma niekto sledoval. Pozrela som k dverám. Stála v nich spolužiačka a skenovala ma opovržlivým pohľadom. Hlúpa hus, čo bola s nami na izbe iba preto, že nikde nebolo voľné miesto. Hlúpa škaredá hus, nad ktorou sme sa zľutovali. Uvedomila som si, že bola celý čas hore. Vracala som znovu. Potom som v nočnej košeli vliezla do sprchy a pustila na seba vodu.

Na druhý večer som stála vonku, s cigaretou. Až po chvíľke som si ich všimla. Boli na ihrisku. Riki sedel na lavičke a Táňa ho fajčila. Stiahla som sa do tieňa. Zbadal ma. Vzrušovalo ho to. Pozerali sme si priamo do očí. On provokačne, ja chladne. Ironicky sa pri tom usmieval. Potom sa urobil. Vystriekal sa jej na tvár. Zdvihol sa a bez slova prešiel okolo mňa. Táňa si spokojne utierala tvár vreckovkami a pozerala pri tom do malého, príručného zrkadielka.

Toto nebol ten pravý. To žena vždy cíti.

Autor:   Kategória: Próza     :: 519 views

Leave a comment

*