:: Nenávisť ::
|
Hľadaj ma!
Som v tebe skrytá.
Raz ma možno uvidíš,
Ak sa pekne usadíš.
Prídeš na to aj sama.
Vieš, na to, čo hovorila stará mama.
Niesom pekná dáma!
Len ma nájdi, bude sranda.
:: precitat [ citane: 815x ] :: pridat komentar [ citane: 595x ]
:: 0 odpovedi :: ::
::  verzia pre tlac ::  stiahnut v PDF ::
|
|
:: Samota ::
|
Skusam rymom zatriet chyby,
Ktorých zivot je moj plny.
Teraz mam vsetko
Nepotrebujem nic.
Nepotrebujem city,
Naklonost, tuzby.
Chvilu ticha,
Malicka noblesa.
Teraz neskusam hladat.
Snazim sa stracat.
Vytratit sa zo zivota cudzich
A vytvorit si ten vlastny.
Najst hodnotu myslenia.
Najst krasu prebudenia.
:: precitat [ citane: 821x ] :: pridat komentar [ citane: 614x ]
:: 0 odpovedi :: ::
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
:: Zlosť ::
|
Tajomno príbehu, prichádzajúc pomaly.
Dotykmi pier by sme sa „ďaleko“ dostali.
Chcel som písať niečo krajšie ako obvikle.
Keď som bral do rúk papier
Vedel som čo sa chystá.
Snažil som sa predstavť chladom smiech,
Priblížiť si lásku žien.
Čo píšem je len pre teba,
Aby si cítila, chytala
Dychom čistý vzduch, lákavého ovzdušia.
Snažil som sa priblížiť pocit štastia,
Keď sa naplníš a potom zvraciaš.
Robili to v dávnych dobách,
Robíme to teraz.
Napĺňame sa svinstvom ovzdušia, raz
Dvakrát možno viac.
Plitkosťou rýmu strácam cit
Pre krásu okolo seba.
Snažím sa, ale je to strata.
Strata prepichnutá nožom.
Vred hnisavý, na chrbte básnika.
Približovanie lásky, viery, hanby veľkej
Vratil som úder a už nič nechcem.
Bude v kúte ticho sedieť.
Hrbiť sa nad vlastnou samotou
Nemusela si to vedieť.
Zahrajme si s tvojim životom.
Sanžil som sa, naozaj.
Netáraj a radšej sa schovávaj.
Skryť túžbu plného srdca.
Láskou prekriť, prevratiť
A žiť, ľubiť.
Neznášať, kričať, vrieskať.
Dýchaš mi na plece,
Z celého srdca to nechcem.
Si hnusné zatuchnuté vrece.
Prepletaním prstov,
Spotených tiel.
Splácam si dlh
Párom dozorcov.
:: precitat [ citane: 780x ] :: pridat komentar [ citane: 690x ]
:: 2 odpovede :: pozmenene 29.08.2003 15:35:05 :: paracelsus
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
:: Povrchnosť ::
|
Všetko, aj nič.
Končíme a začíname v trápení,
Nie sme viac ani menej ako ty ostatní.
Berieme do si do hrobu svoje tajomstvá,
Bojíme sa toho aby nás nezhltla.
Povrchnost ľudí umára.
Na dusi majú svoje vryté.
Urobila to ona!
A my sa správali bezmyšlienkovite.
Nevyzerali sme hlúpo,
Len báli sme sa nasej viny.
Prizerali sa, kto prehĺta naše sliny.
Bol len chlad a otupno.
:: precitat [ citane: 826x ] :: pridat komentar [ citane: 645x ]
:: 0 odpovedi :: ::
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
|
