:: Chválospev pre samovraha ::
|
Koľká to smola, koľké to sklamanie,
čo sa to udialo, naveky len on vie.
Na najvyššom poschodí na okne stál,
či sa chcel narodiť, nik sa ho nespýtal.
V tichom byte smutná a sám
nevládal odolať duševným ponosám.
Okno dokorán- prvá výstraha...
Teraz to urobí, sám sebe prisahá.
Vyskoč, vyskoč a budeš mať pokoj.
Príde tma, ticho a chlad.
Ja prídem za tebou... skôr či neskôr,
budeš tam spokojný a hlavne bez výhrad.
Konečne letí, blíži sa zem, ale on nekričí, nebojí sa.
Puknú kosti, zlomí sa chrbát, človek je jemný- krehučká misa.
Leží tam na tráve, oči má zavreté, leží tam sťaby bol nejaký fľak.
Viem- ja som ti radila, ja som sa smiala, keď si vyletel jak bezkrídly vták.
Vyskoč, vyskoč a budeš mať pokoj.
Príde tma, ticho a chlad.
Ja prídem za tebou... skôr, či neskôr.
Budeš tam spokojný a hlavne bez výhrad.
Bola som prvá, ktorá ťa videla po tom dopade na tvrdú zem.
Musím povedať: slušne si vyzeral, žiadna krv, ksicht bol bez premien.
No vo vnútri to bolo o niečom inom: mozog bol v pätách a srdce v hlave.
Žiadne emócie, nulové pocity, bolo to bez sĺz, také namáhavé.
Ja som stála dlho, predlho, hľadela na miesto, kde dopad si mal.
Krásny obraz tvojho tela v zelenej tráve si vyležal.
Žiaden emócie, nulové pocity, bolo to bez sĺz, ale srdce mi bilo.
Mala som trúchliť -veď si sa zabil- ale mne to akosi nevadilo.
Vyskoč, vyskoč a budeš mať pokoj.
Príde tma, ticho a chlad.
Ja prídem za tebou... skôr či neskôr.
Budeš tam spokojný a hlavne bez výhrad.
:: precitat [ citane: 1532x ] :: pridat komentar [ citane: 2360x ]
:: 0 odpovedi :: ::
::  verzia pre tlac ::  stiahnut v PDF ::
|
|
:: Poučenie ::
|
Smrť ako prekliatie človeka
slza po tvari smutkom zateka
Bolesť čo ostala na zemi,zlomene srdcia milovanych
hlavou ti bludia myšlienky a informacie
už pomaly nevieš rozlišit pravdu a halucinacie
Je vôbec pravda pravdou?!
Je pre teba cit citom?!
Možno si bol po tvoj život klamany
a ložou oblbovany...
Možno si si mylsel,že lži su dobro...
No teraz to už vidiš dovojmo
Pretože v očiach svoje hriechy maš
a Boh ťa učil: Maj a miluj,lasku rozdavaj!!!
Teraz však budeš naveky s dobrom a zlom hrať preteky
Preteky čo nikdy nekončia
a bežecka trať na ktorej niet konca
Pretože pravda pravdou ostava
a cit s citom sa spoznava
:: precitat [ citane: 1490x ] :: pridat komentar [ citane: 2145x ]
:: 0 odpovedi :: ::
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
:: melodic time ::
|
Skôr ako zhasneš svetlo v izbe
skôr ako sa rozplinu posledne trizne,
a ty ostaneš uplne sama
nevidržiš ani do rana.
Ked temnota ťa pohlti a tvoja osobnosť sa rozpolti
vtedy zistiš čo je to strach
a budeš prikovana ako poslušny žiak.
Ak začuješ ten hlas v temnote
a vstrebaš všetko čo je nehmotne
potom uvidiš čo ludi zožiera
ta nevedomosť iduceho pastiera.
Pastiera zbaveneho života.
Ak to všetko obstojiš a zrniečka piesku premeniš
zbaviš sa toho bremena čo nevedomosť premieňa
na zahubu ludstva.
Možno sa stoho dostaneš a diablovu pacsu prehliadneš,
ale nezabudni jednu vec,že ani žiaden myslivec
by nedokazal preskočiť tu etapu sveta
ktora po staročia sa zmieta.
Nastane to,čoho sa každy obava
ta osudova chvila ktora nastava
v každom jednom z nas.
Je to posledny den tohto sveta
pred ktorym sa každy clovek metá.
V tento deň bude všetko dovršene trestom.
trestom o ktorom nik netuši
ale až sa to všetko dovrši
každy jeden z nas pochopi
čo sa počas ludskeho bytia stalo
čo ani do dnes neprestalo.
Ako vietor čo ozviežil moju tvar
ako zazrak čo v Betleme sa stal
kde umrtie čo Boh predpokladal
započalo to čoho sa najviac obaval.
Ten melodický tikot hodín času.
:: precitat [ citane: 1424x ] :: pridat komentar [ citane: 2249x ]
:: 0 odpovedi :: ::
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
:: Silence ::
|
V duši ticho slastne drieme
v kúte izby dievča nemé.
Po staročia späté s tichom
a celé roky so zatajeným dychom.
Ona žit sa naučila
a minútu po minúte pochopila,
čo drží ludí na tomto svete
čo ich viaže to už viete....
A s povahou podobnou Bohu
ona zložila Diablovi slohu.
Slohu v ktorej je všetko zlo spojené
a s hrieckmy prepletené.
Dala totiž najavo čo tažilo ju ako olovo,
a poľutovala samú seba,že teraz musí takto nemá
blúdit a vyčkávať v tomto svete
ved čo si navaríte,to si aj ziete.
Už len chabá nádej jej ostala
a slza po líčku pomaly stekala.
:: precitat [ citane: 1482x ] :: pridat komentar [ citane: 2161x ]
:: 0 odpovedi :: ::
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
:: Terezka ::
|
Bolo to dávno, čo sa to stalo
a dlho potom sa dieťa bálo
prekročiť prah práchnivých dverí.
Poverám dospelým naivne verí.
Pod horou stojí schátraný dom,
nikto v ňom nebýva, ticho je v ňom.
Len občas mačka a potkan tam vbehne.
Kto prejde okolo, úplne zbledne.
Stačí len tieň, či zvuk z toho domu,
pocestný zastaví jak úderom hromu.
Krv v žilách tuhne a dych sa úži,
čo najďalej odtiaľto dostať sa túži.
Bolo to dávno, čo sa to stalo,
na dvore pred domom dieťa sa hralo.
A v dome chudobní otec a mama,
s nimi tam sedela neznáma dáma.
Sedeli dlho a niečo jednali,
nakoniec dievčatko tej dáme predali.
Bolo to smutné, no bolo to dobre.
Dieťa nebude nikdy viac choré.
V dome ju čakala choroba, chudoba.
No život na panstve šťastie jej nedodá.
Rodičia verili v nešťastné nádeje,
ale nešťastie neprišlo... to sa len udeje.
Matka a dcéra sa viacej nevidia.
Tak prečo ostatní potichu závidia?
Prečo ona? Prečo nie my?
Nevedia, že čaká ju osud zákerný.
Už od prvých dní dievčatko chradlo,
niečo jej život zo srdca kradlo.
Žila tam rok, na panstve žila,
až pokiaľ neprišla posledná chvíľa.
Kúpená dcéra bohatej dámy
túžila po láske ozajstnej mamy.
Za pár dní jej otec skonal,
predtým však dcére: ,,Odpusť!“ zavolal.
Zostala mama a predaná dcéra.
Matku drží na žive viera,
že jej dieťa si kráľovsky žije,
ale maličké srdiečko slabučko bije.
Nevlastná matka jej kupuje dary,
ale slzavým očkám sa len plakať darí.
Doposiaľ nevie, že o otca prišla
a medzitým za otcom matka odišla.
Už ani viera s ňou nebola nažive,
hoc´ v hlave jej blúdili ilúzie snaživé,
že dcéra je na panstve ohromne šťastná.
Dcérenka predaná, ani nie vlastná.
Keď odišiel otec, na to hneď mama,
od smútku skonala predaná malá.
Márne boli dary a lásky slová,
keď nikto nepočul, že rodičov volá.
Odvtedy o dome kolujú chýri,
že niekto za oknom občas sa hmýri.
To sa vraj domov vrátila Tereza,
predané dievčatko- zvädnutá nevädza.
Rodičia ju predali aby žili v chudobe,
smútok za dcérou ich predurčil k záhube.
Naprávať chyby by bolo zbytočné,
keď umrelo dievčatko- sotva šesťročné.
:: precitat [ citane: 1555x ] :: pridat komentar [ citane: 2223x ]
:: 0 odpovedi :: ::
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
:: Zblúdilé duše ::
|
Zblúdilé duše ticho hrajú,
hrajú,keď iní zaspávajú.
Prevedú všetých svojim spevom,
krajinou ticha,lásky s hnevom.
Zblúdilé duše ticho hľadia,
na miesta,ktoré nenahradia.
Na miesta prázdne,plné smútku,
v ktorých je priepasť do zármutku.
Zblúdilé duše nariekajú,
vždy,keď ich iní zariekajú.
Vdy keď ich iní nenávidia,
za to,že berú zmysel žitia.
Zblúdilé duše ticho hrajú,
hrajú,keď iní umierajú.
A ak máš zomrieť počas spánku,
zaspievajú ti uspávanku.
:: precitat [ citane: 1520x ] :: pridat komentar [ citane: 2301x ]
:: 0 odpovedi :: ::
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
:: buď mŕtva buď so mnou ::
|
prosím ťa
pekne ťa prosím buď mŕtva buď so mnou
vráť sa ku mne po smrti
a zbav ma smútku plaču aj ľútosti
nechcel som ťa stratiť
stratiť na veky
už neviem čo mám robiť
ani žiť ako dakedy
prosím ťa
pekne ťa prosím príď sem a ostaň tu
prečo si odišla tak ďaleko bezo mňa
bez toho aby vedel som to vopred ja
prečo stále úsmev tvoj mám pred sebou
prečo tu nie si
hnevám sa
som bezmocný
krvácam
dňom i nocou
bdiem nespím počúvam
a
čakám tvoj príchod
viem že prídeš
veď ináč sa to nedá
veď to ináč nemá zmysel
viem že sa pozeráš a vidíš ma
ako sa tu trápim
bez
teba
:: precitat [ citane: 2886x ] :: pridat komentar [ citane: 1191x ]
:: 0 odpovedi :: ::
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
:: Štyria ľudia ::
|
Štyria ľudia
svetom blúdia.
Pútnici s krížom v srdci,
stali sa obeťou temnej moci.
Láska a či závislosť,
štyroch ľudí hubí zlosť.
Dve slečny a dvaja páni,
životom sa boria sami.
Nájdu si miesto v chladnej noci.
Ó svätá Santána, Genius Loci!
Samotný diabol krstil tam čašu,
miesto, kde láska nepodlieha času.
:: precitat [ citane: 1073x ] :: pridat komentar [ citane: 899x ]
:: 0 odpovedi :: ::
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
:: Všetci Anjeli sa len dívajú ::
|
Preco sa tito anjeli,
len s radostou divaju,
na utrpenie ludi,
ktory uz o nicom nesnivaju...
Kto dal pravo im,
na taketo ciny,
snad sam velky Boh,
ktory je bezviny...
Divame sa na nich,
ako na akesi ikony,
ale co nam do zivota dali,
len same nahody...
Ja netuzim bo boku Boha stat,
snad mi to odpusti,
ale netuzim po jeho chlebe,
v ktorom je kus slabosti...
Ved ja vlastne netuzim ani,
aby mi odpustil,
snad tuzim len po jednom,
aby ma prepustil...
Ako dlho budem cakat na tu chvilu,
ked obloha spadne na Zem,
a on si uvedomi,
komu daval kazen...
A zisti,
ze on sam nieje nic,
len velka kvapka v malom mori,
a otrepany gic...
A to bude vtedy,
ak nan uz nikto verit nebude,
ked odide z nasich hlav,
a jeho meno sa zabudne...
:: precitat [ citane: 1490x ] :: pridat komentar [ citane: 1245x ]
:: 1 odpoved :: pozmenene 07.09.2006 16:06:44 :: null
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
:: Posledný výkrik do temna ::
|
Posledný výkrik do temna.
Posledný zárez do žily.
A potom..
..ticho..
..pokojne nádherné..
Spolu s ním ilúzia,
že možno niečo bude mať zmysel.
Nevyderie sa viac z hrdla hlások,
nepukne porcelán pod stiskom prstov,
už nepocítiš dotyk lásky na tele i mimo neho!!
Chcem získať späť životom ukradnuté ticho..
Kvapka sa plaví v črtách líc
a je silnejšia než leví rev...
To ticho samoty..
Nevieš, kde ho kúpiť??
Nenávidím..
Tak ukrutne vás nenávidím!!
Bez štipky humoru si mi vzal ťažko vyhrabanú nádej.
Ešte posledný zárez do žily
a kúpim si nenásytne milované ticho...
:: precitat [ citane: 1345x ] :: pridat komentar [ citane: 1015x ]
:: 0 odpovedi :: ::
:: verzia pre tlac :: stiahnut v PDF ::
|
|
|
