Sedis….a len tak hladis na basne,
myslis smutno a k tomu tak vazne.
Premietas si minulost v tom tichu,
len za zvukov tvojho dychu.

Skladas kusok po kusku a snazis sa rozpamatat,
v myslienkach a zivote poriadne si pozametat.
Ale v dusi zviris prach,
prepadol ta vlastny strach.
Zijem spravne a ci zle,
v mysli chaos, bordel je.

Na to opat mysel stichne,
zvuk co ticho hned prepichne.
Skripot brzd a nadavanie,
v tvojich usiach opat zaznie.
“Co si hluchy a ci slepy,
nechces mat uz vlastne deti?”

Srdce bucha dych sa zrychli,
aby vsetky zvuky stichli.
Zas si tu len ty a ticho,
ponahlas sa velmi rychlo.
Do prace kde nezijes,
a dufas ze tam nezhnijes….

…..ved chces nieco co si fakt uzijes……