V objatí,nenávratne preč
myslím srdcom
nájdi ten svôj meč
koniec dobrým koncom

Tak nech slzy tečú!
prázde slová
len bolesť za sebou vlečú
Tak nech krv tečie!
a znova aznova…

Kráčam po ceste,lemujú ju stromy
prekračujem ich suché korene
ani sa nesnažia zachytiť o moje nohy
Vlastne,
sú už mŕtve

Kráčam cestou,predo mnou len hmla
no moje oči si už zvykli
na jej tupé svetlo plné zla
Vlastne,
je už mŕtva

Kráčam a cítim akúsi zmenu
v závoji hustom závan nádeje
žeby smútok s beznádejou menil smenu?
niečo sa tu deje
A možno,
som už mŕtva