——————————————————————————————————————————–

Práve nastal koniec sveta. Je preto vhodné si túto zapamätaniahodú udaloť poznačiť a urobiť čiaru ;]

20.7.2006 priblizne o 10 hodine dopoludnia bol na prikaz Generalnej prokuratury zabaveny server Onyx na ktorom bezali weby hysteria.sk a kyberia.sk a to na zaklade povolenia odovodnujuceho zakrok ( z mojho pohladu nezmyselne a populisticky ) tym ze na hacknuty webmail NBU bolo pristupovane cez ( anonymnu proxy ? ) hysteriu s prihliadnutim na fakt ze hysteria sa zaobera hackerskou tematikou. Do dnesneho dna sa polici nepodarilo ( ani s pomocou dodaneho navodu) skopirovat 76Gb dat a server vratit. Momentalne weby bezia na zaloznom hw ( diky ).
Vyroky zainteresovanych osob ako aj relevantne linky o celej kauze najdete na http://hell.sk/onyx/ .
Je len na vas utvorit si o tom co sa tu deje vlastny nazor…

edit:
Len jedna vec. Na stranke www.nbusr.sk je zaujimavy textik:
“Internetová stránka úradu je prístupná pre verejnosť:
v pracovných dňoch od 7:30 do 16:00 “

Po kratkom case zvadzania bojov s MS Wordom som sa rozhodol predsalen pustit sa do pisania kratkej eseje na temu spoplatnovanie informaci na internete. Okrem toho sa urcite vyraznejsie dotknem aj inych suvisiacich tem, ako je internetova reklama a spol.

V priebehu rozvoja internetu, specialne sluzby www sa viac krat diskutovali tieto temy. Ja by som sa rad na celu problematiku pozrel z ineho pohladu. Kratko zhrniem problemy platieb za stranky a s tym suvisiace klady a zapory rozvoja internetu. Dalej este uvidim.

Ked sa zaciatkom 90tych rokov zacali rozbiehat www-sluzby a do vsetkeho sa zapojili komercne spolocnosti, zdalo sa, ze internet sa stane velmi zaujmavym prezentacnym mediom. A stalo sa , firmy sa chytili a zacali prezentovat uplne vsetko, od produktov, cez svojich zamestnancov, a vzhladom na cenu produkcie webstranky (prakticky nulova), uvadzali pomali aj priemernu velkost nohy svojich zakaznikov. Tak sme sa dostali polahky k informaciam, ktore sa vsak zacali mnozit ako huby po dazdi. Obchodnici rychlo zistili, aky ma internet potencial pre ich “so called business” a v kratkej dobe sa objavili prvy multimilionari profitujuci vyhradne z internetu a z dobreho napadu. Tento vek sa da povazovat za zlatu eru internetu. Kazdy den vznikal novsi a lepsi napad, ktory “urcite” spravi revoluciu na internete. V praxi to dopadlo tak, ze sa ujalo iba niekolko schopnych napadov a mnohe sa stratili v krachu, alebo zapadli prachom a ostali lezat niekde na pokraji zrutenia sa. Ked uz nemal napad taku silu, ako kedysi, ludia sa zacali zameriavat na informacie. Tie tak, ako vsetko ostatne na internete, boli zadarmo. Az na niekolko internetovych obchodov nikto za nic nechcel peniaze. Obvykle sa vsetko dalo na nete kupit lacnejsie ako v kamennom obchode. V najnovsom clanku v SME (http://www.sme.sk/clanok.asp?rub=pr_pocit&cl=511020) toto obdobie tvorca clanku pomenoval ako “kolikovanie uzemia” alebo tak nejak podobne. Informacie sa vsak tak premnozili, ze v nich zacal byt znacny chaos. A ten chaos je v nich dodnes. Ako hlasa urcita slovenska reklama, na webe je sice vsetko, ale skoda, ze reklama nehlasa zaroven aj to, ze najist vytuzenu informaciu je aj pre skusenych browsicov velakrat niekolkominutova zalezitost. Nevraviac o preklikavani sa cez stranky, ktore na nas vychrli google a ktore sa na nas sypu z inych vyhladavacov.
… čítať ďalej

Je to zaujmave, ale faktom ostava, ze sa toho vela nezmenilo. Prave preto by som mozno uobil to, co sa mi zda byt spravne. Teda trosku by som zrekapituloval momentalnu situaciu, a predovsetkym, pozrel by som sa do buducnosti. Na to, ako sa moze vyvijat technika, ludstvo, veda, a vsetko s tym suvisiace. Mozno to bude vyzerat ako male scifi, ale to nevadi ;)
V zasade jedina otazka ktora ma zaujma, je otazka buducnosti a toho, nakolko sa vyvinie ludstvo v najblizsom obdobi. Dvadsiate storocie definitivne skoncilo uz pred rokom, a ludia stale nevedia, kam clovecenstvo smeruje. Je to skoda, lebo uz koncom minueho milenia vsetko smerovalo kvazi-istym smerom. Sice v to vecsina jednotlivcov verila, ale nastastie nasli sa aj taki, ktori pochybovali. Jednym z vecnych skeptikov som zrejme aj ja. Nemam na mysli zjadne pochybovanie standardneho typu. Typu ludi, ktori , hoci mozno nie svojou vinou , su intelektom na urovni futbalovych fanusikov. Rad pochybujem opodstatnene, na zaklade faktov a skusenosti. To je presne to, o com by som rad napisal. Takze konecne sa mozno dostanem k veci.
… čítať ďalej