Koľká to smola, koľké to sklamanie,
čo sa to udialo, naveky len on vie.
Na najvyššom poschodí na okne stál,
či sa chcel narodiť, nik sa ho nespýtal.

V tichom byte smutná a sám
nevládal odolať duševným ponosám.
Okno dokorán- prvá výstraha…
Teraz to urobí, sám sebe prisahá.

Vyskoč, vyskoč a budeš mať pokoj.
Príde tma, ticho a chlad.
Ja prídem za tebou… skôr či neskôr,
budeš tam spokojný a hlavne bez výhrad.

Konečne letí, blíži sa zem, ale on nekričí, nebojí sa.
Puknú kosti, zlomí sa chrbát, človek je jemný- krehučká misa.

Leží tam na tráve, oči má zavreté, leží tam sťaby bol nejaký fľak.
Viem- ja som ti radila, ja som sa smiala, keď si vyletel jak bezkrídly vták.

Vyskoč, vyskoč a budeš mať pokoj.
Príde tma, ticho a chlad.
Ja prídem za tebou… skôr, či neskôr.
Budeš tam spokojný a hlavne bez výhrad.

Bola som prvá, ktorá ťa videla po tom dopade na tvrdú zem.
Musím povedať: slušne si vyzeral, žiadna krv, ksicht bol bez premien.
No vo vnútri to bolo o niečom inom: mozog bol v pätách a srdce v hlave.
Žiadne emócie, nulové pocity, bolo to bez sĺz, také namáhavé.

Ja som stála dlho, predlho, hľadela na miesto, kde dopad si mal.
Krásny obraz tvojho tela v zelenej tráve si vyležal.
Žiaden emócie, nulové pocity, bolo to bez sĺz, ale srdce mi bilo.
Mala som trúchliť -veď si sa zabil- ale mne to akosi nevadilo.

Vyskoč, vyskoč a budeš mať pokoj.
Príde tma, ticho a chlad.
Ja prídem za tebou… skôr či neskôr.
Budeš tam spokojný a hlavne bez výhrad.