Smrť ako prekliatie človeka
slza po tvari smutkom zateka
Bolesť čo ostala na zemi,zlomene srdcia milovanych
hlavou ti bludia myšlienky a informacie
už pomaly nevieš rozlišit pravdu a halucinacie
Je vôbec pravda pravdou?!
Je pre teba cit citom?!
Možno si bol po tvoj život klamany
a ložou oblbovany…
Možno si si mylsel,že lži su dobro…
No teraz to už vidiš dovojmo
Pretože v očiach svoje hriechy maš
a Boh ťa učil: Maj a miluj,lasku rozdavaj!!!
Teraz však budeš naveky s dobrom a zlom hrať preteky
Preteky čo nikdy nekončia
a bežecka trať na ktorej niet konca
Pretože pravda pravdou ostava
a cit s citom sa spoznava

Skôr ako zhasneš svetlo v izbe
skôr ako sa rozplinu posledne trizne,
a ty ostaneš uplne sama
nevidržiš ani do rana.
Ked temnota ťa pohlti a tvoja osobnosť sa rozpolti
vtedy zistiš čo je to strach
a budeš prikovana ako poslušny žiak.
Ak začuješ ten hlas v temnote
a vstrebaš všetko čo je nehmotne
potom uvidiš čo ludi zožiera
ta nevedomosť iduceho pastiera.
Pastiera zbaveneho života.
Ak to všetko obstojiš a zrniečka piesku premeniš
zbaviš sa toho bremena čo nevedomosť premieňa
na zahubu ludstva. … čítať ďalej

V duši ticho slastne drieme
v kúte izby dievča nemé.
Po staročia späté s tichom
a celé roky so zatajeným dychom.
Ona žit sa naučila
a minútu po minúte pochopila,
čo drží ludí na tomto svete
čo ich viaže to už viete….
A s povahou podobnou Bohu
ona zložila Diablovi slohu.
Slohu v ktorej je všetko zlo spojené
a s hrieckmy prepletené.
Dala totiž najavo čo tažilo ju ako olovo,
a poľutovala samú seba,že teraz musí takto nemá
blúdit a vyčkávať v tomto svete
ved čo si navaríte,to si aj ziete.
Už len chabá nádej jej ostala
a slza po líčku pomaly stekala.

Zblúdilé duše ticho hrajú,
hrajú,keď iní zaspávajú.
Prevedú všetých svojim spevom,
krajinou ticha,lásky s hnevom.

Zblúdilé duše ticho hľadia,
na miesta,ktoré nenahradia.
Na miesta prázdne,plné smútku,
v ktorých je priepasť do zármutku.

Zblúdilé duše nariekajú,
vždy,keď ich iní zariekajú.
Vdy keď ich iní nenávidia,
za to,že berú zmysel žitia.

Zblúdilé duše ticho hrajú,
hrajú,keď iní umierajú.
A ak máš zomrieť počas spánku,
zaspievajú ti uspávanku.

-”Myslíš, že je to obojstranné?”
-”A čo si myslíš ty?”, nechcela som ho klamať, ani povedať veci, ktoré vidím ja. Nechcela som mu vniesť novú nádej, aby si niečo nahováral.
-”Veď ja neviem. Preto sa ťa to pýtam…”
-”No, pozri……Ste dobrí kamaráti. Si si istý, že to všetko chceš narušiť tým tvojím pobláznením?”, dodala som.
-”Ak to porovnám s tými tvojimi “láskami”, ktoré vydržali dokopy mesiac, nemáš právo rozhodnúť, či som zaľúbený alebo je to len pobláznenie! A okrem toho, vôbec nevieš čo k nej cítim!” Skríkol na mňa.
-”Máš pravdu! Neviem! Neviem ľuďom čítať myšlienky, prepáč! Ale vidím, čo sa deje! Teba len inšpiruje. Našiel si niečo, čo si nikdy predtým nevidel a nemal a preto ťa to láka. Ty sa strácaš v sebe samom a to nie je láska, lebo tá ťa rozvíja a vďaka nej žiješ. Toto ťa len obmedzuje. Veď vidím, že už nemáš ani svoje vlastné sny, lebo všetko sa točí okolo nej. Chceš sa za každú cenu zmeniť, len aby si sa jej zapáčil….. Ty si teraz myslíš, že keď si ťa nevšimla doteraz, tak si ťa všimne teraz?! Možno áno, ale len ako svoju kópiu a to nechce nikto! Tak sa spamätaj! A keď sme už pri tom, nie, nie je to obojstranné. Nikdy ani nebolo. Keď chceš mať svoj vlastný svet s ňou, tak ho maj, ale nemiešaj ho s realitou, pretože oba sa navzájom vylučujú. A ty budeš ten, kto sa tým bude zožierať, že to nie je tak, ako to máš vo svojich snoch! Ale nič tak nebude. NIČ!”, konečne som si vydýchla.
Max teraz vyzeral akoby ste mu pred očami podpálili vlastný dom. Do plameňov skočiť nemohol a tak iba stál a jeho duša plakala. … čítať ďalej

prosím ťa

pekne ťa prosím buď mŕtva buď so mnou

vráť sa ku mne po smrti

a zbav ma smútku plaču aj ľútosti

nechcel som ťa stratiť

stratiť na veky

už neviem čo mám robiť

ani žiť ako dakedy

prosím ťa

pekne ťa prosím príď sem a ostaň tu
… čítať ďalej

Štyria ľudia
svetom blúdia.

Pútnici s krížom v srdci,
stali sa obeťou temnej moci.

Láska a či závislosť,
štyroch ľudí hubí zlosť.

Dve slečny a dvaja páni,
životom sa boria sami.

Nájdu si miesto v chladnej noci.
Ó svätá Santána, Genius Loci!

Samotný diabol krstil tam čašu,
miesto, kde láska nepodlieha času.

V objatí,nenávratne preč
myslím srdcom
nájdi ten svôj meč
koniec dobrým koncom

Tak nech slzy tečú!
prázde slová
len bolesť za sebou vlečú
Tak nech krv tečie!
a znova aznova…

Kráčam po ceste,lemujú ju stromy
prekračujem ich suché korene
ani sa nesnažia zachytiť o moje nohy
Vlastne,
sú už mŕtve

Kráčam cestou,predo mnou len hmla
no moje oči si už zvykli
na jej tupé svetlo plné zla
Vlastne,
je už mŕtva

Kráčam a cítim akúsi zmenu
v závoji hustom závan nádeje
žeby smútok s beznádejou menil smenu?
niečo sa tu deje
A možno,
som už mŕtva

Myšlienky miznúce v tichu
V tme, ktorú strieda mráz
Keď slnko zašlo
A svetlo tieňa zhaslo
Mi ten obraz sveta
A chuť sa smiechom zmietať
A plačom zaspávať
Máš ma
Nemáš rád
Máš
A vonku prší svetlom mráz
A zima objala oknom
Ktorým vošla slovom
Omámené telo
A myseľ s krídlami
Je to za nami?
Za nami … čítať ďalej

na hranici medzi mnou a tebou
na hranici toho
čo nazýva sa peklom, nebom
na kraji môjho života
ovládla ma slepota
nevidím ťa, pomôž mi
nájsť ten pocit nemožný
na hranici mňa a seba
sa skúsim
tohto sveta nebáť
vystúpim z kruhu
prekročím dúhu
tvojich očí
a potom na dne mora skončím
utlmená plná
kým ma nevynesie
na breh tvoja vlna.