Planéta už nekričí o pomoc, zmierila sa s osudom.
Vyšťavená ľudskou chamtivosť, ticho čaká na zánik.

Nevnímame záplavy, nevnímame hroziace živly,
Akože nevnímame, aby sme sa mali dobre…
Pracovné postupy navádzajú k deštrukcii zeme,
Ale radšej byť ticho ako zmeniť svoje pohodlie.
Záplavy sú slzy zeme.

Uragány jej povzdych.
Prežieraš sa každý večer a tvoji bratia umrú hladom,
Pohodlnosť a nesúciť pohltili tvoju podstatu.
Si jeden z ďalších nenápadných zabijakov,
Daj mi adresu a pošlem ti ďakovný dopis.

Zabíjajme zem , veď ona nás ohrozuje…

Ulicami sa valí krv spolu s dažďovou vodou,
táto maľba ukrutnosti ma frustruje.
Z okien davno opustených, vraždou poznačených,
sa na mna pozreli oči tužiace po pomste.
Ľudia rychlo okolo mňa prechadzaju,
v momente stretu, posmesne sa zadívaju.
Stopu krvi zanechávajú na ceste viny,
dnes vecer bude veľká slavnosť.
Teraz to už viem, že v meste nie je nikto,
kto netuží po zabíjaní.
to mesto vzniklo pre pomstu,
pomstu čierných plášťov.
Mám sa prechádzať mestom?

Nepoznávam sa,niečo ma ovláda,
Je to silnejšie ako môj nesúhlas,
čierna duša,
čierne srdce,
ťahá to zo mňa život.

Duša nevynných obetí ma naplnila,
Chcú sa pomstiť v mojom mene,
Potrestať nespravodlivosť,
Zabiť ľudské zlomyslné srdce.

Moja zlomiselnosť nie je pravá,
Demon ma naplnil,
smrť sa opäť rozhliadne,
najde si svojeobete.

Demon bude šťastný.