Hodina mŕtvych pomaly odbíja
a ja cítim ten nepoznaný strach.
Hodina keď všetko živé,
premieša sa v bolesť, tiene a prach.

Posledná cigareta odhodená do hmly,
v ústach jej horskosť ešte doznieva.
Počujem len zvuky nočných svetiel,
anjel smrti svoju skazu rozsieva.

Jeho očami na náš svet sa dívam,
vidím veci čo nevidel som pred tým.
Vsak zajtra ráno prebudím sa,
a tomu čo videl som, neuverím…

Tajomná tvár, krvavé stopy,
bezmocné telá, nejasný sen.
Hľadám to, čo nikdy nebolo,
zelený lúky, slnečný deň.

Nepamätám si život pred tým,
nepamätám posledný smiech.
Nemám svetlé miesto v duši,
len jeden dávny tmavý hriech.

Myšlienka zajtrajška ma desí,
Bože zmysel života mi vráť.
Satan vlastní moju dušu,
a ja smrti prestávam sa báť.
… čítať ďalej