Dávny hriech

2004.03.14

Tajomná tvár, krvavé stopy,
bezmocné telá, nejasný sen.
Hľadám to, čo nikdy nebolo,
zelený lúky, slnečný deň.

Nepamätám si život pred tým,
nepamätám posledný smiech.
Nemám svetlé miesto v duši,
len jeden dávny tmavý hriech.

Myšlienka zajtrajška ma desí,
Bože zmysel života mi vráť.
Satan vlastní moju dušu,
a ja smrti prestávam sa báť.

Paladin svoj meč upúšťa,
Pred zlom padá na kolená.
Hľadiac tupo k zemi tuší,
že posledný krát sa žehná.

Dym pomaly stúpa k nebu,
mláky krvi zemou vstrebávané,
posledného jednorožca srdce
hyenami požierané.

Mohutný hrom v diaľke duní,
oblohu hltia temné mraèná.
Tmavá bolesť zem objíma,
ako obluda krvilačná.

Zrazu všetkému bol koniec,
človek s diablom, stáli dvaja.
K tejto skáze prizerali,
a ten človek … som bol ja.

Nepamätám si život pred tým,
nepamätám posledný smiech.
Nemám svetlé miesto v duši,
len jeden dávny tmavý hriech…

Autor:   Kategória: Poézia     :: 166 views

Leave a comment

*