Koľká to smola, koľké to sklamanie,
čo sa to udialo, naveky len on vie.
Na najvyššom poschodí na okne stál,
či sa chcel narodiť, nik sa ho nespýtal.

V tichom byte smutná a sám
nevládal odolať duševným ponosám.
Okno dokorán- prvá výstraha…
Teraz to urobí, sám sebe prisahá.

Vyskoč, vyskoč a budeš mať pokoj.
Príde tma, ticho a chlad.
Ja prídem za tebou… skôr či neskôr,
budeš tam spokojný a hlavne bez výhrad.
… čítať ďalej

Bolo to dávno, čo sa to stalo
a dlho potom sa dieťa bálo
prekročiť prah práchnivých dverí.
Poverám dospelým naivne verí.

Pod horou stojí schátraný dom,
nikto v ňom nebýva, ticho je v ňom.
Len občas mačka a potkan tam vbehne.
Kto prejde okolo, úplne zbledne.

Stačí len tieň, či zvuk z toho domu,
pocestný zastaví jak úderom hromu.
Krv v žilách tuhne a dych sa úži,
čo najďalej odtiaľto dostať sa túži.
… čítať ďalej