Smrť ako prekliatie človeka
slza po tvari smutkom zateka
Bolesť čo ostala na zemi,zlomene srdcia milovanych
hlavou ti bludia myšlienky a informacie
už pomaly nevieš rozlišit pravdu a halucinacie
Je vôbec pravda pravdou?!
Je pre teba cit citom?!
Možno si bol po tvoj život klamany
a ložou oblbovany…
Možno si si mylsel,že lži su dobro…
No teraz to už vidiš dovojmo
Pretože v očiach svoje hriechy maš
a Boh ťa učil: Maj a miluj,lasku rozdavaj!!!
Teraz však budeš naveky s dobrom a zlom hrať preteky
Preteky čo nikdy nekončia
a bežecka trať na ktorej niet konca
Pretože pravda pravdou ostava
a cit s citom sa spoznava

Skôr ako zhasneš svetlo v izbe
skôr ako sa rozplinu posledne trizne,
a ty ostaneš uplne sama
nevidržiš ani do rana.
Ked temnota ťa pohlti a tvoja osobnosť sa rozpolti
vtedy zistiš čo je to strach
a budeš prikovana ako poslušny žiak.
Ak začuješ ten hlas v temnote
a vstrebaš všetko čo je nehmotne
potom uvidiš čo ludi zožiera
ta nevedomosť iduceho pastiera.
Pastiera zbaveneho života.
Ak to všetko obstojiš a zrniečka piesku premeniš
zbaviš sa toho bremena čo nevedomosť premieňa
na zahubu ludstva. … čítať ďalej

V duši ticho slastne drieme
v kúte izby dievča nemé.
Po staročia späté s tichom
a celé roky so zatajeným dychom.
Ona žit sa naučila
a minútu po minúte pochopila,
čo drží ludí na tomto svete
čo ich viaže to už viete….
A s povahou podobnou Bohu
ona zložila Diablovi slohu.
Slohu v ktorej je všetko zlo spojené
a s hrieckmy prepletené.
Dala totiž najavo čo tažilo ju ako olovo,
a poľutovala samú seba,že teraz musí takto nemá
blúdit a vyčkávať v tomto svete
ved čo si navaríte,to si aj ziete.
Už len chabá nádej jej ostala
a slza po líčku pomaly stekala.