Skôr ako zhasneš svetlo v izbe
skôr ako sa rozplinu posledne trizne,
a ty ostaneš uplne sama
nevidržiš ani do rana.
Ked temnota ťa pohlti a tvoja osobnosť sa rozpolti
vtedy zistiš čo je to strach
a budeš prikovana ako poslušny žiak.
Ak začuješ ten hlas v temnote
a vstrebaš všetko čo je nehmotne
potom uvidiš čo ludi zožiera
ta nevedomosť iduceho pastiera.
Pastiera zbaveneho života.
Ak to všetko obstojiš a zrniečka piesku premeniš
zbaviš sa toho bremena čo nevedomosť premieňa
na zahubu ludstva.
Možno sa stoho dostaneš a diablovu pacsu prehliadneš,
ale nezabudni jednu vec,že ani žiaden myslivec
by nedokazal preskočiť tu etapu sveta
ktora po staročia sa zmieta.

Nastane to,čoho sa každy obava
ta osudova chvila ktora nastava
v každom jednom z nas.
Je to posledny den tohto sveta
pred ktorym sa každy clovek metá.
V tento deň bude všetko dovršene trestom.
trestom o ktorom nik netuši
ale až sa to všetko dovrši
každy jeden z nas pochopi
čo sa počas ludskeho bytia stalo
čo ani do dnes neprestalo.
Ako vietor čo ozviežil moju tvar
ako zazrak čo v Betleme sa stal
kde umrtie čo Boh predpokladal
započalo to čoho sa najviac obaval.
Ten melodický tikot hodín času.