zliepam črepy
svojho času
čierne pomalované
skladám ich a vytváram
stále temnejšiu nádobu
hustá noc vypĺňa ju
až kým nevložim
jeden s tych modrých
možno nie je biely
ale pre mňa je tento
jeden kúsok
proste ten najsvetlejši
svetlejší než biela
a žiari vacej dňom
jeho teplo tmavé
napĺňa ma pokojom
temnotu nádoby
rozdrví pohľadom
krása sa rozlieha
celým priestorom
chmáry a smútky
trápenia i bolesť
rozleteli sa
stratili v nenávratne
prítomnosťou sa stáva
len modrá žiara
nahrádzajúc státisíce
všetkých ostatných
a nepopísateľná vôbec
nejakými pár riadkami
ktoré chcem
venovanovať VAM
a hlavne TEBE