Spoveď umelca

2001.09.09

Pozrel som na ňu.
Hľadela na mna ako na cudzinca.
Prázdny pohľad v očiach.
Šokovaný som zastavil.
Usmiala sa a jemne mi prešla rukou po tvári.
“To sa stava,” povedala.
…Prehodila cez seba kus červeného saténu a vyšla z miestnosti.

…Ako štvaná zver čo práve unikla nebezpečenstvu som sedel na posteli v celej svojej nahote a pokúšal som sa opäť chytit rytmus pravidelného dychu…

Autor:   Kategória: Poézia     :: 193 views

Leave a comment

CAPTCHA Image
*