bolo jedno nebo, v ktorom zili anjeli,
bieli hebucki nevinni usmiati
nepoznali nic len zabavu lasku a stastie
jeden zvedavy anjel sa raz zatulal na sami okraj neba
bol strasne zvedavy a neposedny vzdy chcel najst nieco co iny
este nevideli
pozeral ponad ten okraj toho uzasneho neba a rozmyslal co je dalej
vsetci vraveli ze je tam nic, ze je tam nic a potom peklo
vobec nic
on nevedel co je to nic
ale vedel co je peklo a bal sa ho
zazdalo sa mi ze nieco vidi vykukol este viac
a zrazu letel volnym priestranstvom
jeho kridla
spomenul si ze ix ma ale v tom uzase niecoho noveho ich nestihol otvorit
a tak padal a vyxutnaval ten novy pocit
az sa mu zaiskrilo pred ocami a zostal tisko lezat
drobna kvapka sa mu zjavila na kraji oci
oxutnal co je to ?
slza vravia tomu ludia
prvykrat si uvedomil ze nieco je ine
poobzeral sa
ani kridla nemal ani nebol uz taky cisty biely
usmev mu vsak ostal
aj napriek zvlastnej pachute niecoho co nevedel definovat
poobzeral sa a vykrocil blizsie k ludom
zhrozene zizal na ich tvare pokrutene od bolesti smutku slz
netusil ze nieco take existuje
nasiel aj ludi usmiatych ale inym usmevom ako tam v nebi
umelym, cynickym, pohrdavym
nevedel co dalej
tulal sa swetom a rozdavala spon ten kusok radosti a pocitov,ktore mali tam v nebi
stale dufal ze sa dostane spet ze porozprava vsetkym ako je tu dole
ako tu dole potrebuju ludia kusok neba
ako sa swet ruti do zahuby
az raz
pochopil
nikdy sa nedostane spet
musi ostat dole
tym ze dlho bol medzi ludmi sa v nom objavoval ten pocit smutok hnev
bezmocnost
padol este viac ako z toho neba
padol sam v sebe
zacal sa stracat coraz viac sa podobat na ludi
coraz viac sa rutil dalej a dalej od neba smerom k pekelnym branam
zomieral anjiel a rodil sa novy clovek
zrazu sa zobudil
strasne teplo mu bolo
cerveny horuci ohen mu slahal do tvare a vypaloval
zrak, mozog, myslienky, telo
zlakol sa
zacal utekat
nie to predsa nechcem som anjel…..aspon som bol ….hm
…..
objavil zazrak
usmev nasiel sam seba ..
robit cokolvek ale pri tom nezabudat nestratit svoj usmev a sameho seba
pochopil ze sa da zit a pri tom sa usmievat aj ked si myslia ludia ze to nejde
stal sa znovu anjielom
nie v nebi ale na zemi
kazdym dnom prinasal maly kusok neba ludom co ho potrebuju
a kazdym kuskom sa stava z neho opet ten cisty anjiel
ale nikdy nim uz nebude
podlahol viac ako chcel ludskym rozkosiam a nerestiam
ale bol anjiel
vedel napriek svojej bezmocnosti pomahat inym
a pri tom nestratit sam seba
ludia …….
anjieli ……….