Dnes je v hostinci “u mŕtveho dobrodruha” podozrivý kľud.
Klientela pozostáva zo “štamgastov” a skupiniek dobrodruhov pre ktorých tvorí hostinec v podstate domov. Zhliadnuť sa tu dá naozaj zmes všetkých rás a povolaní. Pozornosť však zaujme skupina osôb sediacich pri obrovskom dubovom stole v rohu miestnosti ktorú kupodivu všetci hostia akoby prehliadali. Až na barmana a pôvabnú čašníčku Eryn ktorá nestíha vymienať prázde poháre na stole za plné. Víno, to najlepšie aké mali pre malého zavalitého elfa v čiernom plášti s kovanou palicou opretou o stôl a tiež pre vysokého dohneda opáleného vychrtlého človeka v hnedej veste kŕmiaceho zbytkami svojho tiež vychrtlého polovlka. “Dones mi čo len budeš chcieť zlatko”, pre dobre oblečeného elfa nespúšťajúceho z nej oči. “Chlast a neco žrat.”, pre drobného hobbita zvierajúceho vrhací nôž a poškulúceho po ostatných hosťoch. A pivo pre vedľa sediaceho hobbita so spáleným obočím a barbara z vačšej časti zosunutého pod stolom zahaleného v čiernom plášti.
Najzváštnešie želanie vyslovil trpaslík ktorý vyžadoval šťavu z jabĺk. Toto želanie však prestávalo byť zvláštnym hneď po tom ako ste si uvedomili že trpaslík má oblečené dievčenské šaty a jeho obojručná sekera je ozdobená kresbou margarétky.
Naozaj bizarná skupinka.
Atmosféru pijanských piesní však znenazdania narušil krik prichádzajúci od vedľajšieho stola.
“.. akoto že táto banda kreatúr sedí pri mojom stole?” zreval rozčúľene mladý barbar ktorý v doprovode dalších 4 ludí, elfa a kuduka, práve vstúpil do hostinca.
“Je mi ľúto, vzácny hostia, ale tento stôl vyhradený pre stálych hostí..”
“Kern, sa ťa niečo pýtal, tlsťoch..” prehodil pohŕdavo človek stojaci na pravo od barbara, zvierajúc rukoväť meča , “… alebo si snáď myslíš že tie pazúry z gogrgony ktoré nám visia na krkoch sú zo stánku so suvenírmy?”
“Presne tak! Pozor na nás sráči, my sme “poslovia skazy”, najstrašnešia družina v týchto končinách”, pridal sa ďalší z doprovodu.
“ale páni…” upokojoval situáciu barman.
“Pre teba vážený páni. A zožeň nám stôl. Alebo chceš utierať dlážku od krvi?” naliehal Kern.
Skupinka dedinčanov sediacich pri vedľajšom stole sa po tejto neoficiálnej výzve zodvihla a nespúšťajúc oči z kernovej družiny sa rozsadila k ostaným stolom.
“Pivóóó” zapojil sa do konverzácie hobbit s ohoreným obočím a rukami spálenými od kyseliny.
“eee F’cody, povedz ze aj víno “, dodal dodal elf v čiernom plášti listujúc v zaprášenej knihe.
“a pre mna tiež pivo ..” zareval zmetene trpaslík,” šak táto jablková močka sa nedá pit, tjež nevím prečo to vlastne pijem..”.
Tvár druhého z elfov pri stole sledujúca stále Eryn sa zrazu pokryvila a záškodný úsmev vystriadal šok a vzápetí zlosť, ” … choď do piči aj s tvojimi gasranými sugesciami Azazel “, vyhŕkol Sitko zo seba smerom na elfa snažiaceho sa zakryť škodoradostný úsmev.
“Aby ťa ten úsmev neprešiel čarodej jeden gasraný, ma ešte nepoznáš…” rozčuloval sa Sitko tresknúc svojím mečom o stôl.
“Ale ja hej.. “, prehodil barbar zabalený v čiernom plášti a jemným pohybom oka ukázal na roh lavice o ktorú bol opretý zdobený obojručný meč a meč bastard ktorého hlavicu tvorila majstrovská rytina kozej lebky.
“Gorth, hehe, pohoda, nenechaj sa uniesť emóciami, blbosť, proste sa nenechaj uniesť proste a hlavne nepribližuj svoje ruky k mojej sánke…”
“Pozri sa na to Kern, oni majú aj meče. Asi ich niekde našli a teraz nevedia čo s nimi hehe..” ozvalo sa od susedného stola.
“Zober radšej psov von” pošepol Sitko vedľa sediacmu vychrtlému hraničiarovi. Ten prikívol a pomalým krokom , nasledovaný párom polovlkov, čiernym mohutným čosi čo pripominalo psa a niekoľkými nervóznymi farmármi, odišiel zadným vchodom.
“Asi som sa ich dotkol”, pokračoval hlas pri vedľajšom stole.
“Čo keby ste vypadli všetci a uvolnili tak náš stôl?” pridal sa
Kern.
“Pivóóó, šééésť…”, zaregoval F’cody pohotovo.
“Zabime ich, zabime ich” navrhoval Sampon, nervózny hobit s vrhacím nožom v ruke, pozerajúc po ostatných.
Kernove zorničky sa viditeľne rozšírili, “Čo si to povedal krpec?”
“Páni,páni len žiadne hádky prosím” upokojoval situáciu barman,”prosím dopite a oputite tento podnik…”.
“Poslovia skazy odídu kedy budu chcieť, ja alchymysta kuduk Chetro sa nenechám vyhodit z krčmy nikým…nech zmiznú tie slečinky od vedľa a rýchlo alebo im pomôžeme”
“… kuduk, mastičkár,a kúúúúrva…” zaskočene zo seba dostal Sitko hladiac vystrašene na Gortha odopínajúceho si plášť.
“Ehm, myslím že som počul zvonku nejaký krik..”, nadhodil opatrne Azazel, obracajúc sa na Sitka , “.. musíme ich dostať preč lebo bude prúser…”.
“Tak čo slečinky, kto bude prvý?” uškŕňal sa Chetro stojaci v uličke, hrkajúc do Kerna.
“Skaza, skaza….kééérn…” ozývalo sa od stola mladých doborodruhov a poslední zákazníci opúšťali nepozorovane podnik.
“Snáď sa nebojíte kuduka, alebo žeby tuna Kerna? hehe” pokračoval Chetro a nechápavo sledoval ako si Azazel krútiac hlavou a trpaslík so škodoradostným úsmevom presadli k prázdnemu stolu.
“… čo to” stihol povedať Kern než bol prerušený hrdelným výkrikom a zvukom ťažkého dubového stola dopadajúceho doskou na kamenú dlážku.
“.. a je to v piči” pokýval hlavou Sitko a pustil pohár na prevrátený stôl.
Kern barbar z ďalekého severu , vodca “poslov skazy”, odetý do dedičnej krúžkovej zbroje, ostal zarazene pozerať na vstávajúceho Gortha, nevšímaúc si bzučivý a svištivý zvuk za ním. Trvalo to len okamih ale Kernovi a Chetrovi trval večnosť.
Dva sáhy desať vysoký barbarí kolos týčiaci sa pred nimi sa ani zďaleka nepodobal na “slečinku”. Padajúci plášt im odhalil hrôzu nháňajúce ostne lemujúce matné čierne rytierske brnenie.
Pri pohlade do jeho očí čakali hnev, zlosť , násilie, videli však len mrazivú tmu a prázdno. Kern sucho prehltol slinu dolu vyschnutým hrdlom.
Kúsok od jeho hlavy presvišťal meč nasledovaný dlhou dýkou.
Uskočil dozadu , kryt a výpad. Vedľa. Meč mu vypadol pod ťarchou Gorthovho úderu a okamih nato sa jeho telo bezvádne zrútilo hneď vedľa bezhlavého kuduka. Krátko nato dopadli nedaleko od neho na dlážku aj mŕtve telá zbytku jeho družiny.
Príčinu smrti jasne prezrádzali šípy trčiace z tiel, či diery vypálené hlboko do mäsa. S určením príčiny úmrtia by teda nemal problém naozaj nikto, ak by telá vôbec niekedy našiel.
“…gasraných 10 zlatých!” prerušil ticho svojím nespokojným mrmlaním Sampon prehrabujúc sa vreckami mŕtveho dobrodruha.
“.. nie nevidel som vás nikdy páni. Samozrejme, môžete sa spolahnúť.. o všetko sa postarám…” počítal barman zlaté mince ktoré mu práve podal Azazel.
“Gorth?” spýtal sa Sitko nesmelo.
“hmm” zamrmlal barbar a odplul si ma mŕtvolu kuduka.
“Mali by sme sa konečne vydať na cestu. Loď je pripravená a posádka čaká.” navrhol nervózne Azazel .
“Loď? Odkial máte loď?” začudoval sa Gorth.
“Hehe, no a nieje to jedno?” zasmial sa Sampon.
“Proste sme ju … našli, na mori..pohodenú… aj s posádkou” dodal Sitko.
“Tak sa na nu teda podme pozriet…” zavelil Gorth a vykročil smerom ku vchodovým dverám..

(voľný prepis DnD dobrodružstva)