Po kratkom case zvadzania bojov s MS Wordom som sa rozhodol predsalen pustit sa do pisania kratkej eseje na temu spoplatnovanie informaci na internete. Okrem toho sa urcite vyraznejsie dotknem aj inych suvisiacich tem, ako je internetova reklama a spol.

V priebehu rozvoja internetu, specialne sluzby www sa viac krat diskutovali tieto temy. Ja by som sa rad na celu problematiku pozrel z ineho pohladu. Kratko zhrniem problemy platieb za stranky a s tym suvisiace klady a zapory rozvoja internetu. Dalej este uvidim.

Ked sa zaciatkom 90tych rokov zacali rozbiehat www-sluzby a do vsetkeho sa zapojili komercne spolocnosti, zdalo sa, ze internet sa stane velmi zaujmavym prezentacnym mediom. A stalo sa , firmy sa chytili a zacali prezentovat uplne vsetko, od produktov, cez svojich zamestnancov, a vzhladom na cenu produkcie webstranky (prakticky nulova), uvadzali pomali aj priemernu velkost nohy svojich zakaznikov. Tak sme sa dostali polahky k informaciam, ktore sa vsak zacali mnozit ako huby po dazdi. Obchodnici rychlo zistili, aky ma internet potencial pre ich “so called business” a v kratkej dobe sa objavili prvy multimilionari profitujuci vyhradne z internetu a z dobreho napadu. Tento vek sa da povazovat za zlatu eru internetu. Kazdy den vznikal novsi a lepsi napad, ktory “urcite” spravi revoluciu na internete. V praxi to dopadlo tak, ze sa ujalo iba niekolko schopnych napadov a mnohe sa stratili v krachu, alebo zapadli prachom a ostali lezat niekde na pokraji zrutenia sa. Ked uz nemal napad taku silu, ako kedysi, ludia sa zacali zameriavat na informacie. Tie tak, ako vsetko ostatne na internete, boli zadarmo. Az na niekolko internetovych obchodov nikto za nic nechcel peniaze. Obvykle sa vsetko dalo na nete kupit lacnejsie ako v kamennom obchode. V najnovsom clanku v SME (http://www.sme.sk/clanok.asp?rub=pr_pocit&cl=511020) toto obdobie tvorca clanku pomenoval ako “kolikovanie uzemia” alebo tak nejak podobne. Informacie sa vsak tak premnozili, ze v nich zacal byt znacny chaos. A ten chaos je v nich dodnes. Ako hlasa urcita slovenska reklama, na webe je sice vsetko, ale skoda, ze reklama nehlasa zaroven aj to, ze najist vytuzenu informaciu je aj pre skusenych browsicov velakrat niekolkominutova zalezitost. Nevraviac o preklikavani sa cez stranky, ktore na nas vychrli google a ktore sa na nas sypu z inych vyhladavacov.

Momentalne sme v situacii, kedy si ludia zacinaju tento neporiadok a neusporiadanost uvedomovat a premyslaju o tom, ako najlepsie by sa dalo upratat to, co sa este upratat da. Mnohi si pojem upratavania casto mylia s pojmom cenzury. Su to dve velmi odlisne veci, takze nespajat si to, prosim. Co sa informacii na internete tyka, delia sa na niekolko kategorii, z coho najdolezitejsie su asi tie, ktore sa nachadzaju na serioznych portaloch a strankach papierovych casopisov (co neznamena, ze su pravdive ;-)), dalej informacie z druhej ruky, od neznamych subjektov, kde sa povod informacii odhaluje casto tazsie, ako sa k nemu dostava, a nakoniec informacie na homepages a podobnych bynarnych utrzkoch, ktore sa viacmenej nepovsimnute povaluju na internete a pristupy casto ziskavaju len vdaka mnohym slovam, ktore google na nich najde. Ale to je uz ina tema, zaoberajuca sa vlastnym obsahom internetu.

Kedze spoplatnovanie sa zatial tyka iba tych najserioznejsich, budem dalej zrejme pisat iba o nich. Myslim, ze ludia by neboli ochotni platit za informacie, keby neboli z doveryhodneho zdroja. Takze su tu portaly televizii, novin a par nezavislych portalov, kore v kamennom svete hadam ani zastupenie nemaju (napr. ZDNet , technews a pod.). Aby sa nezdalo, ze na slovensku sa nieco take neplanuje, rad by som kazdeho vyviedol z omylu. Mnohe stranky sa chystaju na radikalny krok. Riesit sa to bude bud rocnym predplatnym, alebo alternativnymi formami, o ktorych je blizsie pisane na vyssie spomenutej adrese na stranke SME.
Dopad na doveryhodnost informacii to bude mat velky. Gratis-info bude casto povazovane za puke-info, pre mnohych nehodne zapratavania cache ;-) Otazne je, ci skutocne budu platene informacie tie spravne a budu vzdy doveryhodne. U webovej alternativy papierovych dennikov (tyzdennikov, televizie atd.) si to viem predstavit. V pripade kontroly obsahu webu so skutocnymi mediami, je s cim porovnavat. Ale ciste internetove denniky budu urcite zavisle od mienky a preto sa zrejme budu snazit prinasat informacie, za ktore citatel bude ochotny platit, aj ked je doverihodnost casto predsalen o trosku mensia. Tym padom sa stranky budu skor podobat shitt-artu ktory vidime v Novom Case alebo niecomu ako Britske listy, ktore povazujem za jedny z najlepsich a najobjektivnejsich sprav na internete.

Tym vsetkym som chcel naznacit, ze zlata era internetu podla mna, hoci to nerad pripustam, skoncila. Nejde o to, ze bude treba za informacie platit, to myslim, ze mnohi z nas polahky okabatia, ide o tu pracu, ktoru si s tym kazdy bude musiet dat, aby vobec mohol okabatit, ak sa nakoniec nerozhodne neokabatit. Inu, cena za informacie stupa a niekde sa to odrazit musi.

Ma v tom prsty aj reklama, ktora sa stala akousi prirodzenou sucastou internetu. Snad prirodzenejsou, ako kavlitne promo alebo informacie. Prave preto mnohi z nas reklamne bannery uz filtruju aj myslou a vobec ich nevnimaju. Ak sa vsak reklama chyti mojej mysi a bude sa jej drzat, aj ked nou budem hybat na vsetky strany, tak mi ani sebalepsi brain-filtering nepomoze. Pomozu len programy, ktorych je uz konieckoncov dost a nemusim ich hadam opisovat. Zaujmave je, ze ani tieto reklami nemaju ocakavany uspech. Obvykle kvoli tomuto prepadu krachuju mnohe firmy, alebo upustaju od publikovania na internete. Pomaly si uvedomuju, ze cistou reklamou sa na nete zarobit neda, a tak je logickym krokom ponukat kvalitnejsie informacie, ktore sice stoja viac, ale citatel “info-sosak” to urcite rad zaplati.

Na zaver by som zhodnotil sucastny stav: konci stredovek.
Nase moznosti: platit, neplatit, vyuzivat platenie ostatnych :-)
Pokial niekoho zaujma moj osobny nazor na platenie, tak ja vravim svoje ano a na otazku ci budem platit, odpovedam nie.