Neviem
po čom moja duša narieka,
hoc všetkých zlozvykov sa telo zrieka.

Neviem
kam moje oči hľadia,
keď priatelia svoje sľuby zradia.

Neviem
či chcem tú rozkoš z nebies danú,
vo chvíli keď zombies zo svojich hrobov vstanú.

Neviem
ako sa moje meno vyslovuje,
hoc tisíc podôb ho je.

Neviem
či chcem na tento svet sa dívať,
a či v šere sviečok tíško snívať.

Neviem
prečo tá bolesť je stále ostrejšia,
a tisíce myšlienok je zrazu bez prístrešia.

Neviem
kam podela sa moja vôľa,
keď rozum káže a srdce koná.

Neviem
koho za svojho kata si zvolím,
keď na obetný oltár svoju hlavu skloním.