Odišla … Zostali po nej iba otvorené dvere a závan hrôzy. Ešte pozmenila osudy zopár ľuďom. V okamihu , ako ich opúšťala, si to ešte neuvedomovali, až potom …
Potom, keď pocjopili, že jedného z nich si vzala so sebou. Naveky…
Smútok so zatrpknutosťou si podali ruky a zmocnili sa ich duší.
Spomienky na toho, kto pred nimi ležal s jej pečaťou na tvári , im zväčeoval moc.
Slzy rodiace sa v oku hlásali všetkým, že terz vládne smútok. Nikto nad ním nemá moc. Okrem … Čas !
Od oakmihu keď ona odišla, začal sa piesok v preýpacích hodinách pomaly presýpať, a keď sa dosype čas zvíťazil a smútok bude musieť ustúpiť. Eli im v duši ostane hlboká jazva, ktorá sa nikdy nestratí …