nehybnosť

2002.12.08

ležíš si ticho, nehybne
tak pomaly teraz čas plynie
pokožku tvoju vánok hladí
cítiš len teplo, čas nateraz stojí

pohľad tvoj svetlo sviecí hreje
a tvoje nahé telo jemnúčko sa chveje
to jemný dotyk prstov zbavil ťa vôle
ladný ich tanec pôsobiaci tak slastne

telo sa chveje, horí a vzpína
dotyk ten úst rozkošou napľňa
horúce telá splynuli v páre
vosk sviece roztápa sa v tvojho tela žiare

čas prestal existovať
aspoň pre tento okamih….

Autor:   Kategória: Poézia     :: 231 views

Leave a comment

*