Melanchólia jesene,
vkráda sa pod kožu,
ja pery utápam,
v horúcom čaji.
Na dne je obrazec
z čajových lístkov
vešti mi z nich
čo šepká vietor.

Nechcem už viac cítiť tú prázdnotu,
ktorú cítim, keď zapĺňam
riadky slovami.
Netúžim čakať na krásne ráno,
ktoré sa skončí studenou tmou.
Tvoje slová sú ako diablove hádanky,
ktoré nikdy neuhádnem.
nepíš mi smutné pesničky
na cigaretové škatuľky,
ja ich pokrčím a rozhádžem.
Nesnaž sa preplietať prstami po
tenkých strunách nádeje,
ja tvoje hranie nepočujem.
Nepočujem bolesť z tvojich slov,
som mŕtva ” nechcem viac silu
z tvojich rozliatych snov.

Dalsie prázdne ráno v tomto smutnom meste
teplý dázd uz stíchol a voda rýchlo tecie
v kanáloch si rincí po velmi známej trase
poznám ju uz naspamät, ako vlastné dlane

kazdý den je len stará spomienka
prekvapí ma snád len tvoja poznámka
ze sa nieco deje, ze uz nie som v svojej kozi
co viac ti mám povedat, ked pre mna sa uz vsetko koncí

vsetko je len sen a mna uz snívat nebaví
ale zobudit sa nemôzem, môj zivot to sú predstavy
uz si iba matne spomínam co bola skutocnost
skoncilo to v den, ked som pochopil vasu spolocnost

je to den, kedy som zomrel

V prachu nekonečného ticha,
kde sa hráš na námorníka,
zvláštne ticho panuje.
Krv sa valí po stenách,
tú hru asi nepoznáš.
Budeš prvý a tak náhle sám,
akoby ta diabol dorážal.

Zobudíš sa v dalšej diere,
co sa stane uvidíme…

Dohráš tu hru dokonca a zabiješ lakomca.
Potom lahko ako vták dierku do hlavy si prevàtaš!
Bude koniec, bude tma,
skoncí moja temná hra.

v tichosti noci nežne sa jagá
sťa tisíc ihlíc do kože bodá
krása toť pohľadieť
srdce priam plesá
žial tomu môjmu už
chvieť sa dnes nedá
ľudia k nej vzliadajú
a tešia sa svitu
mne je však prekliatím
a ja som ním svetu
chvália si ticho
vraj nebeský kľud
ten však mne kazí
tlkot ich sŕdc
svetlo jej nehreje
a prichádza chlad
tieňami noci
prichádza strach
červená kropaj
jagá sa v svite
posvätnost noci ?
mojich pier úsmev
a potom len ticho

Jazva na ruke, jazva na nohe,
Jazva na srdci, jazva na duši.
Tancujem na svetle, smejem sa tme,
Aj keď som temný, sere ma svet,
Bolí ma hlava, zvädol kvet.

Úsmev už vyhladol, oku sa vyhol,
Prečo stále odznova? Prečo stále dokola?
Komu je to dobré? Iba pre teba.
Všetko je rovnaké a čas bolí,
Vidím to, čo ostatných bolí.

Zabiť či zabudnúť? Už je to jedno,
Všetko sa zmenilo. Slnko už zmizlo.
Už iba zabíja, tá moja kotrba,
Všetko je večné, len cukor prežíva.

Čo tam po ľuďoch, nech stromy oživia….
NIE!!!!

Tak nahle si prišiel..
a ja som začala robiť veci,ktore som dovtedy nerobila.
Začala som ťa ľubiť..
začala som veriť v to..
čo nieje.
V LASKU.

Musela som uveriť,
veď si za mnou chodil v daždi,
veď si vravel,že ma ľubiš,
kľačal si predomnou na kolenách…

Ano, raz si povedal,že nechceš byť sám…
A ja som možno práve vtedy začala milovať tvoju pleť,
tvoje telo,tvoju chôdzu, milovať to,ako piješ z pohara…
… čítať ďalej

Marcový
vánok vial, zavyli biele Tatry
nesúci
ľudské teplo ako mana
dúža

Darcovi
za život a starosť vďaka patrí
ja súci
na svet zakričal som mama
ruža

Třináctá komnata..
je v ní tolik strachu,
hříchu, bolesti, křivd,
přehřešků, ublížení,
zklamání, zřícených snů..
vždy jenom nakouknu
něco tam nechám a
bouchnu dveřmi
klíčem v zámku otáčím

Třináctá komnata..
zamknout tě v ní
at sám vidíš, cítíš,
vnímáš mé tajemství
at nemusím nic říct,
vysvětlit, vzpomínat,
sám vezmeš si z toho
to podstatní
a pochopíš
uvěříš
spoznáš
pak milovat tě bude
beze zábran, strachu
z mé třinácté komnaty..

Keď krása núti ťa sklopiť tvoj zrak
a príjemné teplo preniká ti do srdca,
vedz, že usmial sa anjiel z neba
a zjavil sa tu len a len pre teba.

Keď tvoju tvár skrášli ten najkrajší úsmev
a omámi ťa ten úžasný pocit šťastia,
vedz, že láska si cestu k tebe našla
tak neváhaj a pošepkaj jej svoje priania.

Keď pocčuť tiché stony z tvojich úst
a nahé telá v rozkoši splývajú v jedno,
vedz, že najkrajší pocit na svete je
prijímat a dávať seba v jednom.
… čítať ďalej

To puste ticho, aj ked niekto hra,
ta cista samota, aj ked miestnost
je tebou plna.
Sklanas sa nado mnou,
na tvar mi padaju tvoje slzy.
Odhrniem ti vlasy
a pozriem sa ti do oci
a potom to uz nikdy neskonci.
Zasypes ma sladkou nehou,
ja ostanem az do rana,
vtedy sa nase tela rozpoja.
Poviem ti Zbohom!
a na cestu ta este posledny krat
obdarim neznym, krasnym
hranim nasich pier.
Potom tisko, lahko vznesiem
sa do vzduchu ako
popisany papier
a v nebi uz budem
len smutny anjel bez krídel.
… čítať ďalej