Tak nahle si prišiel..
a ja som začala robiť veci,ktore som dovtedy nerobila.
Začala som ťa ľubiť..
začala som veriť v to..
čo nieje.
V LASKU.

Musela som uveriť,
veď si za mnou chodil v daždi,
veď si vravel,že ma ľubiš,
kľačal si predomnou na kolenách…

Ano, raz si povedal,že nechceš byť sám…
A ja som možno práve vtedy začala milovať tvoju pleť,
tvoje telo,tvoju chôdzu, milovať to,ako piješ z pohara…

Dovolil si mi to všetko milovať,
len preto, že si nechcel byť sám.
Všetko bolo také krásne, čisté, neskutočné, neopakovateľné,
..akoby to všetko bolo po prvý krat.
No bolo to len preto, že si nechcel byť sam…

A potom si odišiel,

len tak,bez slova,bez milosti,bez lásky,bez nenavisti, bez ľútosti…

Možno práve preto, že si chcel byť sám…

… už nikdy nikoho nezachránim pred samotou….