Posledný pohľad venoval jej krásnym očiam. Nevídané, ako môže niekto spať s otvorenými očami. Nehýbala sa. Možno je aj mŕtva. Na pár sekúnd ho zamrazilo pri tej myšlienke. Pozorne sa zahľadel na jej prsia, ktoré sa nežne dvíhali a klesali v rytme pomalého valčíka. Spí. Unavená po noci plnej vášne a tanca. Privrel oči, pripálil si cigaru a nechal svoje myšlienky voľne splynúť s časom.

Bol príjemný jarný podvečer. Sedel za stolom svojej pracovne a usilovne čítal nejaké dokumenty. Vzápätí ich s hnevom zhodil zo stola a pripálil si cigaru, pozerajúc pri tom von oknom. Nervózne bubnoval prstami na masívny dubový stôl. O pár hodín už oblečený vo svojom obľúbenom smokingu nastúpil do svojho čierneho jaguára a vyrazil na miestny zámok. Ona ho pozvala na svoj večierok pri oslave jej narodenín. Tešil sa. Hoci ju nevidel sedem rokov. Od toho okamihu keď … Zahnal myšlienky na minulosť a sústredil sa na dnešný večer.

Bola naozaj krásna. Žiarila vo svojich modrých šatách a svojím úsmevom zatieňovala ostatné ženy v sále. Popíjal si svoju whisky, fajčil cigaru a sledoval pohľady mužov ako ju pozorujú. Ako túžobne myslia na to aby sa jej mohli dotýkať a vdychovať vôňu jej parfému z tesnej blízkosti. Každý kto s ňou tancoval mal tú možnosť to skúsiť. Každý kto túžil s ňou tancovať, netrpezlivo striehol na vhodnú chviľu, aby sa mohol zapísať do jej tanečného zápisníka. Každý kto s ňou dotancoval sa odplížil na okraj sály k veľkej mise s punčom, tváriac sa že si z neho naberá, dychtivo vnímal posledné závany opojenia z jej blízkosti. Usmial sa pri spomienke ako robil to isté. Ani nevedel prečo si ho vtedy vybrala. Nechcel teraz na to myslieť. Zhasil v kamennom popolníku zvyšok dohárajúcej cigary a vybral sa pomalým krokom k nej.

Tancovali celý večer. Chcel sa spýtať na tú noc, ale nedovolila mu to svojím správaním. Akoby tých 7 rokov ani nebolo. Začínal pochybovať, či to nebol len nejaký sen. Mal pocit, že znovu nad ním získava moc. Už ho ale netrápila budúcnosť. Tak predsa to nebol sen. Sedem rokov v dobrovoľnom vyhnanstve. Stratiť ju z očí, stratiť ju z mysle. Nepodarilo sa mu to tak ako chcel. Jej pozvánku spoznal v hromade listov ihneď. Musel prísť. Ako keď vrah sa vracia na miesto činu, aby si pripomenul svoju obeť. Cítil jej strach a neistotu, čo by sa stalo keby tam na mieste vybuchol. Páčila sa mu jej odvaha, že ho pozvala. Pristúpil na jej hru. Celý večer bol jej gavalier. Až do polnoci kedy sa to stalo …

Pri melódii valčíku dotancovali do miestnosti s krbom. Dvere sa za nimi nehlučne zavreli. „Sledoval nás niekto, či sú to čary ?” Stihlo mu preblesknúť hlavou.
Vrhla sa naňho s vášnivou túžbou sa mu oddať hneď tam na zemi. Zaváhal či je to ešte stále tá hra a či má v nej pokračovať. Spomenul si na slová nejakej pochybnej kartárky, čo zablúdila včera k jeho sídlu a za noc večeru mu vyveštila z kariet. “ Príde žena v modrom, ktorá Ti dá život vykúpený krvou.“ V tom zacítil zmyslami varovanie pred nebezpečenstvom. Odtrhol ju od seba, držiac ju pri tom za ramená a hľadiac jej do tváre. Jej zelené oči sa nadprirodzene leskli. Usmiala sa a zasunula svoje špičáky späť. Vedel že mu mohla spôsobiť nepríjemné chvíle keby ich doňho zaťala. Žeby pochopila, že je to zbytočné ? Že je odolný voči takým ako je ona. Že je silnejší, preto tá neistota v jej myšlienkach. Nevedel či je rád že patrí medzi nich. Presne preto pred siedmimi rokmi ušiel od nej ďaleko, lebo to tak veľmi od neho chcela. Brala to ako zázrak, cestu nevýslovných možností, nový vzrušujúci život. On to bral ako prekliatie. Nebol si istý či je to takto správne. Nedovolila mu v tomto okamihu na to myslieť. Nechal sa strhnúť jej vášňou a chtíčom. Na pár hodín zabudol na svoje povinnosti a na jej hlúposť. Ak to bola hlúposť. Možno jediná cesta ako ho prilákať späť.

Posledný pohľad venoval jej krásnym očiam. Nevídané, ako môže niekto spať s otvorenými očami. Nehýbala sa. Možno je aj mŕtva. Na pár sekúnd ho zamrazilo pri tej myšlienke. Pozorne sa zahľadel na jej prsia, ktoré sa nežne dvíhali a klesali v rytme pomalého valčíka. Spí. Unavená po noci plnej vášne a tanca. Privrel oči, pripálil si cigaru a nechal svoje myšlienky voľne splynúť s časom.

Stále spala. Už mu bolo jasné prečo tie otvorené oči. Kde sa podeli jeho inštinkty, že to nevycítil ešte včera v tej sále ? Jej rafinovaný parfém mu zatemňoval myšlienky pred ňou. Vedel aj to, že ako dofajčí cigaru bude ju musieť zabiť. Vedela to aj ona. Preto tá pozvánka, tá pretancovaná noc, tie vášnivé dotyky a ešte lepší sex. Preto ten hlboký neprirodzený spánok, aby mu to uľahčila. Nedala mu na výber. Pomstila sa mu za jeho strach a útek z minulosti.

Tanečná sála bola prázdna. Ozvena jeho krokov, jediný zvuk čo narúšal ranný úsvit. V ruke držal dýku, ktorou jej prepichol srdce. Stačilo že boskom jej dušu poslal do pekiel, ale mal rád krv. Vedel že to nie je na veky. Že o pár dní sa vráti a bude ako on. Tak si to vybral. Nechcel ju opäť stratiť. Bude jej ale musieť vysvetliť zopár pravidiel, aby dokázala prežiť aj v tomto svete plnom chaosu. Začal sa tešiť. Nasadol do auta a zviezol sa domov pripravovať jej komnaty.