dno

2002.11.16

zivot jak ocean hrozne velky je
no kto vnom nevie palvat asi zahinie
ked plavas rychlo, rychlo sa unavis
a zasa nuda je ked plavas pomali

tak sa rozhodni …a tak sa rozhodni
ako chces plavat rychlo ci pomali….

ja sa ponaram, hladam svoje dno
snazim sa najist cierne bahno
a ked ho najdem tak sa odrazim
no vobec netusim ci z dychom vydrzim

stale klesam coraz hlbsie
hlbiny su stale tmavsie
a aj zima je a hrozne ticho
kto mi to povedal …bol pre mna nikto

ponorit sa nebolo tazke
s kmenom som bol rychlo na dne
ale vynorit sa bude problemom
nemam vobec nic co by ma pozdvihlo

dnes som sa vynoril ale co zajtra
nikto nevie a v tom je sranda
plavam do dialok vo vodnej risi
odrazu pozeram… burka sa blizi

niekdo je na lodi no ja som vo vode
zraloky kruzia hladaju obete
dnes som to nebol ja ale co zajtra
toto uz nie je hra kruta je pravda

len chvilku som tu a z vody mam vrasky
som bez citu a som bez lasky
ja uz nevadzem a k troskam mierim
ak som tu zostal sam tak sa s tym zmierim

v dialke zapad slnka och jak krasne
skoda len ze nebudu dalsie
posledny pohlad …s lucmi sa lucim
trochu zima je mi a koniec tusim

Autor:   Kategória: Poézia     :: 192 views

Leave a comment