Sledovanie, udavačstvo, neočakávané zatknutia a každodenné verejné popravy si medzi ľuďmi v odboji vyberali krutú daň.

Nikdy nezabudnem, ako som kvôli prevzatiu šifrovanej depeše navštívil môjho druha, profesora literatúry a slovenského jazyka, v jeho staromládeneckom byte. Bola už hlboká noc, otvoril som si vlastným kľúčom.

Prekvapila ma tma a podozrivé ticho. Predsa vedel o mojom príchode. Z kabáta som vybral pištol a potichu ju odistil. Prechádzal som opatrne miestnosť po miestnosti, pripravený na najhoršie.

Našiel som ho v hale. Sedel schúlený v kúte pri krbe, oheň kreslil na jeho strhanej tvári bizarné obrazy. Vyplašeným pohľadom blúdil po miestnosti, pátrajúc po najmenšom náznaku nebezpečenstva. Mňa si vôbec nevšímal.

“Onomatopoje”, šepkal vysušenými perami. “Ono ma to poje.”