Pitná i zamorená, teplá a studená, nevyhnutná na prežitie aj smrteľná Tsunami. Štvrtým elementom je voda. More, jazero, rieka, voda z vodovodu. Ako úplne prvé sa mi vybavuje plávanie psím štýlom, to som mala asi dva roky a šinula som si to nevediac plávať za svojim otcom do vody. A plávala som…svojim psím štýlom. A prežila som a naučila sa nakoniec vcelku obstojne plávať. Psí štýl som mala možnosť obkukať od nášho psa, patril celou dušou do našej rodiny, miloval vodu rovnako ako my. Chodievali sme sa kúpať na jazerá a bágre a ja som sa potápala a pozorovala ako náš pes zaberá pod vodou, ako sa mu plávacie blany naťahujú a ako srandovne sa mu pohybuje srsť. Vždy bol z toho vyplašený, keď som mu zmizla pod vodou, ale ja som si nemohla pomôcť, pokušenie bolo príliš silné. Potápanie mi ostalo, keď som mala dvanásť rokov, boli sme pri mori, a moje jediné fotky sú vo vode, hlavou pod vodou a z vody mi vykúkali len nohy od kolien k chodidlám. Nechali sme sa hojdať vlnami, potápala som sa po mušle a naposledy len tak, od radosti. Vymyslela som totiž niečo oveľa lepšie. Plávala som ďaleko od brehu, aby ma videli len ryby a plávala som len tak, ako ma príroda stvorila. Nechala som sa láskať, potápala sa a pod vodou pozorovala hladinu a slnko, ktorého dotieravé lúče sa snažili dostať všade. Milujem vodu, je nespútaná, ale aj kľudná, je taká akou by som chcela byť. Konečne by som chcela nájsť svoj kľud, pohodu, pomalé tempo a čistotu. Voda si vždy nájde cestičku a nakoniec dokáže vyhĺbiť široké a silné koryto, síce pomaly ale isto.