Zlosť

2003.06.16

Tajomno príbehu, prichádzajúc pomaly.
Dotykmi pier by sme sa “ďaleko” dostali.
Chcel som písať niečo krajšie ako obvykle.
Keď som bral do rúk papier
Vedel som čo sa chystá.
Snažil som sa predstavť chladom smiech,
Priblížiť si lásku žien.
Čo píšem je len pre teba,
Aby si cítila, chytala
Dychom čistý vzduch, lákavého ovzdušia.
Snažil som sa priblížiť pocit štastia,
Keď sa naplníš a potom zvraciaš.
Robili to v dávnych dobách,
Robíme to teraz.
Napĺňame sa svinstvom ovzdušia, raz
Dvakrát možno viac.
Plitkosťou rýmu strácam cit
Pre krásu okolo seba.
Snažím sa, ale je to strata.
Strata prepichnutá nožom.
Vred hnisavý, na chrbte básnika.
Približovanie lásky, viery, hanby veľkej
Vratil som úder a už nič nechcem.
Bude v kúte ticho sedieť.
Hrbiť sa nad vlastnou samotou
Nemusela si to vedieť.
Zahrajme si s tvojim životom.
Sanžil som sa, naozaj.
Netáraj a radšej sa schovávaj.
Skryť túžbu plného srdca.
Láskou prekriť, prevratiť
A žiť, ľubiť.
Neznášať, kričať, vrieskať.
Dýchaš mi na plece,
Z celého srdca to nechcem.
Si hnusné zatuchnuté vrece.
Prepletaním prstov,
Spotených tiel.
Splácam si dlh
Párom dozorcov.

Autor:   Kategória: Poézia     :: 232 views

Leave a comment