Aj tu, viac ako 50 metrov pod pod povrchom zeme počuť zavýjanie vlkov. Z temnoty zeme sa ozýva aj bolestno- radostný plač, krik a zhon. Zrazu sa ako bubon ozve ďalší hlas…detský. “Hurt, nestoj tam ako solný stĺp a podaj my ten kožuch!!!” zaziapala elfská žena snažiaca sa prekričať ten lomoz. Trpaslík, zvierajúci porisko svojej sekery, nezvyčajne vysoký (Tento mal okolo 175 centimetrov, na jeho druh neuveriteľne veľa), robustný, trošku baculatý a jeho dlhé zlaté vlasy (Ktoré splývali z bradou) mal zapletené do vrkočov sa rýchlo načiahol po krásnom, jemnom kožuchu, podal ho elfke, ktorá doň novorodené dieťa zabalila. “Toto je váš syn” povedal ešte raz ten elfský zvučný ženský hlas- pôrodníčky Melliah. “Dám mu meno Draug- lebo keď sa narodil vlci vyli ” [Draug = Vlk] povedala z posledných síl unavená elfská žena, a hlava jej klesla na lôžko. Vlci prestali vyť. Zomrela. “Nie!!! Veď ona nemôže zomrieť, je elfka!!!” z plačúc povedal Hurt kľačiaci pri tele svojej nehybnej ženy. “Dobre vieš, že môže” povedala Melliah, a snažila sa aby to vyznelo ľahostajne. “Dala mu svoj život. Keď si ju priniesol bolo neskoro, jed bol príliš silný. Môžeš byť rád že žije aspoň malý.” dodala napokon, pozerajúc sa do hlboko modrých Draugových očí. Začala sa zberať na odchod a tak ju Hurt z malým v náruči vyprevádzal. “Ja sa o neho nepostarám sám, to nedokážem” nerád si priznával, no v očiach mal nádej lebo dúfal že Melliah- medzi elfmi veľmi vážená si Drauga vezme do opatery. Vedel že u nej by bol v bezpečí. “Vieš ako na tom som. Elfovia nás vyvrhli, lebo som si ja trpaslík vzal za ženu elfku, ľudia lebo trpaslíkov nemajú príliš v láske a moji vlastní z rovnakého dôvodu ako elfovia- To je neprípustné!!! ziapali keď sme opúšťali Trpasluj. A mithrilu tu už nie je veľa, všetok som už skoro vyťažil” dodal, aby jej pomohol rozhodnúť sa. “Dobre teda!” povedala po chvíli avšak nerozhodne, “Ale nemôžeš sa ku nemu hlásiť už nikdy. Odteraz to bude Draug, Dae-Dînov syn [Dae= tieň, dîn = Mlčiaci]” povedala nakoniec, Drauga ohromenému Hurtovy vytrhla z rúk a rezkým krokom opustila Nennaug [Nen = voda, Naug = Trpaslík], trpaslíčie obydlie, ktoré zaćal hĺbiť sám Hurt potom ako ich vyhnali z Trpasluju [Veliké trpasličie mesto] a dokončil ho keď si za ženu vzal Glînëar [Glîn = záblesk, ëar = more ]. “Súhlasím,” povedal nerád Hurt “ale keď vyrastie daj mu tento prsteň, dal my ho veľký Ulmo [Vládca všetkých vôd], lebo som jeho oddaný služobník a ako jeden z mála trpaslíkov obdivujem vodu. Vychovávaj ho prosím vo viere v Ulmovu moc. A dám ti aj moju mithrilovú sekeru. Vyrobil ju môj dávny predok z pomocou elfov takže má trpaslíčiu kvalitu a elfskú silu. Toto sú jediné veci, ktoré sa mu môžu v ťažkých časoch zísť. Je to jeho dedičstvo odomňa” povedal hrdo, zaviazal tieto veci do uzlíka a dobehol ju a podal Melliah. “Zbohom” kričal keď už boli ďaleko. Hneď ako sa Melliah z Draugom stratili z obzoru bežal rýchlo pre nejaké jedlo, zbraň a vydal sa k ústiu Sirionu, rieke kde mal Ulmo svoje sídlo a najväčšiu moc.

Draug rástol pomaly ale učil sa rýchlo a tak sa z jeho bojovník rovnocenný z ostatními efmi. Vynikal vo všetkom ale najradšej mal boj muža proti mužovi, v ktorom porazil všetkých elfov zo svojho okolia. Keď sa dožadoval aby mohol chodiť z ostatními na “lov” ohyzdov. Tak Melliah zistila, že už ja čas….zavolala si Drauga a skrývajúc slzi ho poslala, aby jej priniesol sekeru a prsten pod kameňom, ktorý bol na daľekom kopci. Draug unesený, že može konečne odísť sám a tak ďaleko zobral si len šedý elfský plášt, do kapsi niekoľko lembasov a fľašku vody. Pobalil sa rýchlo a odišiel rýchlejšie, ako sa rozšírila správa, že by vôbec mal na dlhší čas odísť. Cesta mu ubehla rýchlo a vôbec mu nevadilo, že cestou nikoho nestretol. Kochal sa prírodov akú ešte nikdy nevidel a stromy boli tiež iné ako mallorny, ktoré poznal. Netrvalo dlho a radosť mu pokazily stopy ohyzdov otlačené v prachu cesty. Ako celkom dobrý stopár išiel podla stôp až k lesu po kopcom kde mal byť ciel jeho výpravy. Vďaka šedému pláštu unikol hliadkam a nepozorovane sa dostal až na vrchol kopca. Chcel odsunúť kameň ale jeho sila mu na to nestačila….Bol zúfalý….Tak sa oprel rukami o kameň, zatlačil, tlačil “Áááá´” zakričal zabudnúc na ohyzdov. Kameň sa odkotúľal do stanu veliteľa a až potom si Draug uvedomil, že tie chrapľavé hlasy neboli hlasi zachrípnutých elfov, ale drsný jazyk Mordoru používaný ohyzdmi. Schytil sekeru a začal rúbať!!!!
Trinásť ohyzdích hláv padlo skôr ako si stihli uvedomiť, že tento trpaslík asi nebude na večeru. Ohyzdov bolo málo, a tak zakročili zbrane, na ktoré bol Draug krátky. Prvá spŕška čiernych šípov, sa odrazila od štítu, ktorý pohotovo zvihnol z kôpky mŕtvol.