Spanok…

Zaspavam a ticho do hlavy mi vnika,
uz len budik na stole si tika,
Skusam najst v tom zvuku rytmus,
no v hlave hviezdy, zavrety cirkus.

Pomaly dycham, srdce mi bije,
ono jedine kazdu noc tu zije.
Myslienky pomaly tam odchadzaju,
v risi snov sa o miesto uchadzaju.

Chcem sa ti snivat tak daleko cestovat,
tvoju tvar ti dychom pomaly zohrievat.
Perami hladit ta jemne po tvari,
ako voda steny v pohary.

No moj dych len kuskom sna je,
smutok zas ten sach tu hraje.
Slzy z tvojich oci tecu,
len tak pomaly sa dole vlecu.

Nechcu ist no aj tak musia,
cestu licom zas ras skusia.
Koncia svoju cestu jak strely v delach,
na tvojich spiacich, sladkych perach.

Slzy tie vsak nie su tvoje,
Srdce vravi “To su moje”.
Tak ako ty tam v posteli,
Spanok spat ti zaveli…