Krásny anjel dušu stvoril,
aby človek hnus pokoril.
Hnus svetu dnes denne velí,
deň tmavý je, neveselý.

Láska diablom pokorená,
z posledných síl slabo stená.
Víťazí tu peklo nad ňou,
nebude viac horieť fakľou.

Svetlom , čo mi v noci svieti,
pocitom , čo sa vo mne vznieti.
Človek v srdci chová hnev,
chýba mi jeho úsmev.

Anjelsky nevinný ako tieto rýmy,
ostávam tu sám , iba s nimi.
Ostávaš tu so mnou tiež
alebo mi odídeš?

Do pekla , či do raja,
krátka cesta je.
Keď budeš chcieť jednou ísť,
diabol ťa rád povedie.

Čaká tu s ortieľom smrti,
stojí tmavý pocestný .
Necítim viac dýchať lásku ,
už som takmer nezvestný.

Žijem život prázdneho tela,
nebom i peklom krstený.
Strom plný je čiernych vtákov,
každý túžbou väznený.

Väzenie túžob po slobode,
zväzuje paže putami.
Ťažké, čierne krídla vrán,
stávajú sa človeku rukami.

Letíš cestou neznámou a
cítiš slabý strach.
Neboj sa viac, nemáš prečo,
nie je tu ten lásky vrah.

Nočný tulák bez mena,
čo rozdáva smrť na počkanie.
Každému sa trochu ujde,
keď splní svoje poslanie.

Ty to svoje máš za sebou ,
vnikol si mi do duše.
Kriesil lásku na počkanie ,
sušil sĺz kaluže.

Vyčaroval nežný úsmev ,
hudobník s básňami.
Zahraj mi tu melódiu,
ktorá slzy zastaví.

Teraz si už ty ten anjel ,
čo tvorí človeka.
Znes sa na zem ,
lebo krv milencov preteká.

Znes sa a bojuj zo zlom,
pocestný proti tebe nemá moc.
Poraz toho vraha lásky,
príď nám prosím na pomoc.