1. OBRAZ
interiér ” byt ” deň

Cez okienko vidíme nohy okoloidúcich, ako sa mihajú, rýchle, ranné. Prúd svetla vchádza do miestnosti, do jednej miestnosti malého pivničného bytíka. Inak je v ňom šero.
Za stolom sedí starý muž. Pred sebou má malý tanierik, na ktorom má nakrájaný chlieb s maslom. Vedľa tanierika je položená biela stará popukaná šálka, z ktorej sa parí. Starec si odhryzne z chleba, požuje, odpije si zo šálky. Mlčky sedí, pozerá von okienkom.
Vo dverách počujeme zvuk štrkotania kľúča. Muž neprestane žuť, prehltne. Dvere sa otvoria. Do miestnosti vpadne staršia žena, za ňou mladý pár. Žena sa pri pohľade na muža narovná, vypne hruď, na tvári sa jej usadí ešte nepríjemnejší výraz, akoby sa niečoho veľmi štítila a smrdelo jej to tu.
Za ženou vchádza mladý pár. Ona, nízka, nesmelá, on výrazný a rozhodný. Povzbudzuje ju k tomu, aby vstúpila.
Domáca sa na nich otočí.

DOMÁCA
Len pokojne, poďte ďalej.

Žene sa byt nepáči, muž ju pohľadmi, posunkami presviedča, že byt je v poriadku a chcú ho. Žena sa bojí čo i len pozrieť na starca, všetci ho radšej neberú do úvahy, než by sa mali trápiť s jeho problémom. Domáca vidí ženine rozpaky, ponáhľa sa zachrániť situáciu.

DOMÁCA
No, dá sa to tu pekne presvetliť.

Žena aj muž sledujú jediaceho muža. Domáca ich volá do kúpeľne. Keď zájdu za roh, muž za nimi nakukne.
Domáca zaviera dvere starcovho bytu, dvojica už pred tým vyšla pred ňou. Obráti sa na starca a hrozivo, chladne a trochu aj zlomyseľne mu povie.

DOMÁCA
Do večera.

Naposledy pozrie opovržlivo a nedôverčivo na muža, zabuchne dvere.
Muž si vzdychne. Vezme do úst posledný kúsok chleba, zapije. Vstane od stola, odnesie tanierik a šálku do drezu. Prechádza do vedľajšej miestnosti ” spálne. Tam otvorí skriňu, kde vidíme vzorný poriadok, veci skromné, ale poukladané v komínikoch.
Muž pred zrkadlom, staré ošúchané sako, biela košeľa. Pod zrkadlom je fotka ženy, stará čiernobiela, pri nej brošňa. Starec o fotku zavadí pohľadom, kým od zrkadla odstúpi, s láskou a nehou.

2.OBRAZ
Ulica ” deň

Po ulici kráča starec. Oproti sa blíži starenka s palicou. Kráča pomalšie ako dav, ktorý ju obieha. Jej dve vlastné a jedna drevená noha sa na ulici stretávajú s nepochopením, a hlavne jej tempo. Predbieha ju mladý muž, zakopne jej o palicu. Ani sa neospravedlní, skôr sa iba obzrie, pohoršene. Starenka je zvyknutá, nereptá.
Starec už pred chvíľou zastal pred obchodom. Starenka sa naňho nepozrie, aj keď on scénu pozorne sleduje. Po zaváhaní vchádza do obchodu. Obchod s pultom alebo stredne veľké potraviny, nie supermarket.

STAREC
Dobrý deň.

Predavačka stojí pri regáloch, zľahka sa o jeden opiera. Je v strednom veku, vševedúci, trochu ľahostajný pohľad. Na pozdrav kývne hlavou, starca si premeria.

STAREC
Prosím vás, nemali by ste nejakú prácu?

PREDAVAČKA
Počkajte.

Predavačka odchádza kamsi dozadu. O chvíľu sa vracia s krabicou v ruke. Podáva ju mužovi. Muž ju nechápavo berie do ruky.

PREDAVAČKA
Ešte niečo?

MUŽ
Prepáčte, ja hľadám prácu.

Žena mu vezme krabicu z ruky, položí ju dolu za pult.

PREDAVAČKA
Aha, rozumela som krabicu.

Starec chvíľu stojí mlčky oproti predavačke, potom sa otáča na odchod.
Klipovito: vchádza a vychádza z viacerých obchodov na ulici, zjavne bez úspechu.

3.OBRAZ
Park – exteriér ” deň

Starec prichádza do mestského parku. V pozadí sa pristaví limuzína, z ktorej vystúpi šofér, otvorí dvere starej pani, tá vystúpi a kráča si sadnúť na lavičku. Limuzína odíde. Stará pani si sadne, je to upravená pani, čo starostlivo dbá o seba. Jej nohy sú pevne kolenami pri sebe, topánky na decentnom opätku, sukňa, kabátik. Pozerá do zrkadielka, maľuje si pery na červeno. Sedí na jednej polovici lavičky akoby na niekoho čakala a rozpráva sa sama so sebou. Na lavičke je sama.
Starec prechádza okolo, sadá si na lavičku obďaleč. Uvidí vedľa seba discman. Chytí ho do ruky. Obzerá si ho. Dáva si do uší slúchadlá. Nič v nich nepočuje. Keď ich chce odložiť, náhodou zachytí gombík, tlačidlo play ” z discmanu sa ozve strašne hlasná hudba. Starý pán sa zľakne, odloží, či skôr odhodí discman, položí ho tam, kde ho našiel.
Zisťuje však, že nič nepočuje. (vystriedať záber ” nemý subjektív vs. hlučná ulica s mužom sediacim na lavičke ” vystriedať aj 2 krát, jeho reakcia) Zmätený muž bez sluchu vstáva, obzerá sa dookola, svet v mdlom šume vyzerá celkom inak, ako so zvukovou kulisou. Akoby sa ponáral, plával vo vode, a nechápal, čo sa naokolo deje.
Zmätené pohyby upútajú pozornosť starenky a tá sa naňho pozrie. Na konci parku však už pristáva limuzína.
Starec odchádza, limuzína naberá starenku z “vyvenčenia”.

4.OBRAZ
pred VŠVU – ext. – deň
Starec bez sluchu sa motá po svete, narazí na oznam na dverách VŠMU: Hľadáme model ” akt pre grafikov za 1000 korún, telefónne číslo. Muž pozerá na papier, váha, ale vojde do budovy.

5.OBRAZ
Interiér ” ateliér VŠVU

Muž sa vyzlieka za paravanom / v prezliekarni. Ukladá si vzorne poskladané zvršky na voľnú stoličku.
Nahý vchádza do ateliéru.V miestnosti hrá chilloutová hudba, nikto si ho nevšíma.
Nakoniec ho pedagóg berie na podstavec, niečo rozpráva, starec ho nepočuje, iba tuší, dáva sa do polohy, ktorú po ňom chcú. Zostane v polohe, veľmi neprirodzenej a náročnej. Obzrie sa dookola.
Študenti sa zabávajú, sem tam pozrú očkom po starcovi, ktorý zahanbene stojí uprostred miestnosti, zo dvaja si ho obzerajú, vymeriavajú ceruzkou. Mužovi sa na jeho veľké zdesenie i úľavu vracia sluch. Vníma ako zdiaľky hudbu, postupne k nemu preniká aj hluk študentov. Študuje ich tváre, ako ho kreslia, nevnímajú, ako sa ktosi vzadu baví, ktosi s discmanom si pokyvkáva hlavou do neznámej hudby.
Starec sa hanbí a desí sa situácie, do ktorej ho dohnala potreba peňazí, svet sa s hlukom zrýchľuje, starec sa potrebuje narovnať, aj tak urobí a poruší polohu aktu.

6.OBRAZ
interiér ” VŠVU
Starec rýchlo a v neupravených šatách kráča, v rámci možností zbieha zo schodov, potreba nadýchnuť sa sa mu dokonale nenaplní ani keď vyjde von z budovy a vydýchne si.

7.OBRAZ
Interiér ” dom

Starec s tisíckou v ruke klope na dvere domácej. Neotvára.
Starec si pred dverami nájde v igelitkách zbalené všetky svoje veci. Chce otvoriť svoj byt, ale zámok je vymenený. Muž stojí nechápavo pred dverami.
Opäť búcha na dvere domácej. Tentoraz otvorí. Natrčí ruku, muž jej dá ťažko zarobené peniaze, od hanby a zlosti klopí oči na jej papuče.

DOMÁCA
Neskoro.

Keď starec na jej drsné slová zdvihne zrak, uvidí na jej hrudi brošňu. Vojde doňho zúrivosť, vrhne sa na ženu. Tá ho surovo a bez problémov odsotí a so škodoradostným zadosťučinením, s vedomím vyhranej vojny zabuchne dvere. Muž spadne. Keď sa dvíha, v tvári má nenávisť, prehru a odhodlanie.
Igelitky necháva tam, kde boli, vstáva, odchádza cez domové dvere na ulicu.

8.OBRAZ
Exteriér ” výpadovka do Rakúska

Nohy starenky s palicou, upravenej starenky a mnohých ďalších sa menia na ich tváre. Kamera postupne odhaľuje aj vodcu skupiny: je ním starec. S hrdo vztýčenou hlavou, všetci bez batožiny, len tak, idú po ceste smerom na polia, niekam, nevedno kam. Miznú v diaľke.