Preco sa tito anjeli,
len s radostou divaju,
na utrpenie ludi,
ktory uz o nicom nesnivaju…

Kto dal pravo im,
na taketo ciny,
snad sam velky Boh,
ktory je bezviny…

Divame sa na nich,
ako na akesi ikony,
ale co nam do zivota dali,
len same nahody…

Ja netuzim bo boku Boha stat,
snad mi to odpusti,
ale netuzim po jeho chlebe,
v ktorom je kus slabosti…

Ved ja vlastne netuzim ani,
aby mi odpustil,
snad tuzim len po jednom,
aby ma prepustil…

Ako dlho budem cakat na tu chvilu,
ked obloha spadne na Zem,
a on si uvedomi,
komu daval kazen…

A zisti,
ze on sam nieje nic,
len velka kvapka v malom mori,
a otrepany gic…

A to bude vtedy,
ak nan uz nikto verit nebude,
ked odide z nasich hlav,
a jeho meno sa zabudne…