Myšlienky miznúce v tichu
V tme, ktorú strieda mráz
Keď slnko zašlo
A svetlo tieňa zhaslo
Mi ten obraz sveta
A chuť sa smiechom zmietať
A plačom zaspávať
Máš ma
Nemáš rád
Máš
A vonku prší svetlom mráz
A zima objala oknom
Ktorým vošla slovom
Omámené telo
A myseľ s krídlami
Je to za nami?
Za nami … čítať ďalej

na hranici medzi mnou a tebou
na hranici toho
čo nazýva sa peklom, nebom
na kraji môjho života
ovládla ma slepota
nevidím ťa, pomôž mi
nájsť ten pocit nemožný
na hranici mňa a seba
sa skúsim
tohto sveta nebáť
vystúpim z kruhu
prekročím dúhu
tvojich očí
a potom na dne mora skončím
utlmená plná
kým ma nevynesie
na breh tvoja vlna.

Slnce páli kvety v poli
Na dne môjho mora v tieni
V tento deň mi život
Moje srdce plieni.
V tento deň mám pocit vraha
Keď utekám pred tmou čo zmáha
Ten pocit zabíjania citu
V tento deň
Keď odolávam čiernym stenám bytu
Rozhádzaná svetlom izby
Keď výčitky aj lásky zmizli
Keď aj boh už pri mne zistil
Že neuverím slovám
Keď depresia príde moja, nová
Do tohto bytu v tento deň
Keď zmizol z izby i môj tieň.