37

2002.02.02

zapaľujem ďaľšie a ďaľšie sviece
ich svit ožaruje svetlicu
neprenikne však do mojej duše
sála z nich teplo
no necháva ma chladným

moje telo sa zimou chveje
hoc obklopené ohňom je
myseľ sa potáca v prázdnote
uveznená v tejto komnate
nocou i dňom

horúci vosk dopadá na chladnú kožu
pre mňa je však chladným
a myseľ inde je
jediné čo ma zohriať môže
teplo ľudskej bytosti je

Autor:   Kategória: Poézia     ::     :: 214 views

stretnutie

2002.01.11

Dnes je v hostinci “u mŕtveho dobrodruha” podozrivý kľud.
Klientela pozostáva zo “štamgastov” a skupiniek dobrodruhov pre ktorých tvorí hostinec v podstate domov. Zhliadnuť sa tu dá naozaj zmes všetkých rás a povolaní. Pozornosť však zaujme skupina osôb sediacich pri obrovskom dubovom stole v rohu miestnosti ktorú kupodivu všetci hostia akoby prehliadali. Až na barmana a pôvabnú čašníčku Eryn ktorá nestíha vymienať prázde poháre na stole za plné. Víno, to najlepšie aké mali pre malého zavalitého elfa v čiernom plášti s kovanou palicou opretou o stôl a tiež pre vysokého dohneda opáleného vychrtlého človeka v hnedej veste kŕmiaceho zbytkami svojho tiež vychrtlého polovlka. “Dones mi čo len budeš chcieť zlatko”, pre dobre oblečeného elfa nespúšťajúceho z nej oči. “Chlast a neco žrat.”, pre drobného hobbita zvierajúceho vrhací nôž a poškulúceho po ostatných hosťoch. A pivo pre vedľa sediaceho hobbita so spáleným obočím a barbara z vačšej časti zosunutého pod stolom zahaleného v čiernom plášti.
Najzváštnešie želanie vyslovil trpaslík ktorý vyžadoval šťavu z jabĺk. Toto želanie však prestávalo byť zvláštnym hneď po tom ako ste si uvedomili že trpaslík má oblečené dievčenské šaty a jeho obojručná sekera je ozdobená kresbou margarétky.
Naozaj bizarná skupinka. … čítať ďalej

Autor:   Kategória: Próza     ::     :: 228 views

100 x inak

2001.11.25

To isté ideme
robiť už stýkrát

Očakávaš niečo
výnimočné
Pohyby od ktorých to
očakávaš
sú však
stále rovnaké

Inak ťa môžem
poslať do rite
(ak ti nestačí
že to s tebou
myslím
stále inak)

Autor:   Kategória: Poézia     ::     :: 190 views

little

2001.11.01

Nedokončený hlavolam
mysle a
rubiková kocka
života mi ležia
na stole a ja hľadím na
dohasínajúcu cigaretu
pocitov.
Snažím sa pochytiť zmysel
každej myšlienky
plávajúcej v ovzduší
okolo mojej
zmätenej hlavy…
Čas sa rozbehol v
proti smere hodinových
ručičiek.
Vrátil som sa späť.
Nútenú samovraždu osobnosti
odložíme na neurčito.

Autor:   Kategória: Poézia     ::     :: 188 views

bit

2001.11.01

Topím sa , opájam
v šialenom tanci
víriacich ilúzií a
žiara mi vchádza do tela,
zostáva v prsiach na
mieste druhej polovice
srdca,
tá prvá sa skrýva v tvojich
nežných rukách,
s dotykom tvojho úsmevu
na mojich perách.

Autor:   Kategória: Poézia     ::     :: 173 views

skutočnosť

2001.10.23

znova sa prebúdzam
zo sveta snov do sveta skutočného
skutočný aspoň tak ho nazývajú
aj keď toho majú veľa spoločného
vraj len jeden z nich je pravý
ten druhý, kraj je nemožného

ale ktorý z nich je ten skutočný
a ktorý z nich je snom
v každom tvrdia, tento
no nik to nepodloží dôkazom
žiješ v tom či onom?
nocou , a či dňom?

Autor:   Kategória: Poézia     ::     :: 191 views

OSTROV

2001.10.11

Osamelý človiečik plával nekonečným životom. Bol unavený a sám.
Zrazu sa pred ním zjavil ostrov. Úplne maličký, nenápadný. A predsa sa stal pre toho človiečika všetkým. Znamenal preňho istotu, dal mu všetko, čo potreboval, splnil mu každé želanie.
Bol šťastný …
Nebol sám …
Mal rád …
Raz prišla veľká búrka. Utekal sa niekam skryť, potkol sa a posledné čo stihol zazrieť bol okraj priepasti do ktorej sa rútil.
“Odkiaľ sa tu vzala ? Však ešte včera tu nebola …” prebehlo mu v myšlienkach.
Padal dlho, akokeby nebolo dna.
Dopadol tvrdo na zem.
Okolo neho tma, smútok a samota.
Vyškierali sa mu do tváre.
Nevidel ich, ale vedel, že sú tam.
Z jeho sľz sa vytvoril potôčik, ktorý sa strácal v neviditeľne.
Pozrel hore a …. TMA
Opúšťali ho sily a ešte posledný krát s nádejou pozrel hore.
Zbadal malú hviezdičk žiariacu nepatrným slabým svetielkom.
“Poobzeraj sa okolo seba” pošepla mu.
Skúsil to …
Nahmatal rebrík …
A začal po ňom nesmelo a neveriacky liezť pomaly hore s nádejou na …
… nový život ?

p.s. A čo ak je ten rebrík krátky … ?

Autor:   Kategória: Próza     ::     :: 212 views

null

2001.10.02

Za dávnych nami nepoznaných čias bola jedna krajina.
V tej krajine žili bytosti, ktoré nevedeli čo je smútok, strach a nenávisť.
Na druhom konci sveta bola druhá krajina.
A tá bola opak tejto. Tie bytosti v každej krajine žili vlastne spokojný život,
pretože nevedeli čo je to opak.
V jednej poznali len lásku, radosť a smiech,
a v tej druhe len nenávisť, smútok a strach.
Nevedeli, že je niečo iné, ale ciítili, že niečo nie je v poriadku.
Raz, v jeden podvečer, sa tri bytosti z každej krajiny rozhodli, že sa pozrú,
čo je za hranicami ich sveta.
Každá bytosť bola stelesnením jednej z tých vlastností.
Vybrali sa do neznáma,
nevedeli čo ich čaká,
ale každým kúskom, čo sa vzďaľovali od svojich domovo,
pocťovali niečo, čo predtým nepoznali a necítili.
Láska začala cítiť strach.
Radosť sa prestala toľko usmievať.
Smiech sa stával čoraz zatrpknutejším.
Strach prestal a zacal rozmýšľať čo je vlastne zač.
Smútok prestal byť taký bolestný..
Nenávisť začala strácať svoju temnú farbu.
Čim viac sa tieto tri a tri bytosti k sebe približovali,
tým viac boli neistejšie, pretože nevedeli čo je dobré a čo je zlé.
Až prišli k jednému veľkému jazeru
a cítili, že za tým jazerom sú odpovede na ich otázky.
No nebolo im súdené sa dostať na druhý breh.
V tom jazere bol v strede malý ostrov, na ktororm žili dvaja ľudia.
Nepoznali sa. Každý žil na svojom kúsku.
Tri bytosti z jednej krajiny sa spojili s tým jedným človekom
a tie opačné tri sa spojili s tým druhým.
Ľudia z toho ostali prekvapení, pretože také pocity nikdy predtým nezažili.
A v tom okamihu sa stretli.
A jeden druhému odovzdali kúsky vedomostí zo svojich bytostí.
A vtedy tie bytosti pochopili, že celý život boli ukrátené o tie druhé.
Že láska bez nenávisti nie je láska.
Že strach keď nenahradí radosť nie je strach.
Že smiech sa strieda so smútkom.
Bytostiam sa to zapáčilo, že uz nechceli byť nikdy samé.
Preto venovali tým dvom ľuďom všetky svoje pocity, skúsenosti a tajomstvá.
A tak sme tu, a ani si už nevieme predstaviť tie pocity oddelené.
A to bola z jedných najkrajších a najmúdrejších vecí,
čo sa prihodila za dávnych nami nepoznaných čias.

Autor:   Kategória: Próza     ::     :: 186 views

…from..

2001.10.02

Pri rozumovej onanii
ma hriala fotka
starej lásky
v pravom zadnom
vrecku.
Strácam sa v sne
medzi stenami mojej kúpelne,
doružova vykachličkovaný
priestor plný
nehoráznych vášní a
mdlôb.

Autor:   Kategória: Poézia     ::     :: 162 views

…poetry..

2001.10.02

Spím prikrytý
pavučinou
z tvojich bozkov utkanou
a sen – krvavé vtáča
pomaly klesá k
zemi, padá a
leží mi pri
nohách
so spomienkami na
teba.

Autor:   Kategória: Poézia     ::     :: 185 views

MOTÝĽ

2001.09.16

Motýľ…
Ževraj slobodný…
No on je uväznený Tvojím pohľadom,
ktorý v ňom vidí
šťastie a krásu.
Ten motýľ je
smutný,
lebo mu berieš jeho
slobodu.
Prečo?
Pretože Ty sám nie si slobodný !
Zapáliš sviečku, aby si lepšie vnímal tú krásu.
Motýľ sa vrhá do ohňa a
spáli si krídla.
Zomiera…
Šťastný, že mu už nič nemôžeš vziať.
Ani krásu…
Ani šťastie …
Ani slobodu …

Autor:   Kategória: Poézia     ::     :: 189 views