Svet
2003.11.28
Plačúci a doránaný svet, plný našich klamstiev.
Vädnúce kvety a oklamaný ludia. Úbohé snívanie…
Smetisko bezduchej nádeje, opakujúce sa dookola,
nechcení, nepozvaní hostia…
Zabudnuté skutky minulých rokov, trpká práca otrokov.
Slová znejúce od znova, bolo nám toto naozaj treba?
Autor: Kralovna_prekliatych
Kategória: Poézia
:: 264 views