Stromy

2006.05.25

Kráčam po ceste,lemujú ju stromy
prekračujem ich suché korene
ani sa nesnažia zachytiť o moje nohy
Vlastne,
sú už mŕtve

Kráčam cestou,predo mnou len hmla
no moje oči si už zvykli
na jej tupé svetlo plné zla
Vlastne,
je už mŕtva

Kráčam a cítim akúsi zmenu
v závoji hustom závan nádeje
žeby smútok s beznádejou menil smenu?
niečo sa tu deje
A možno,
som už mŕtva

Autor:   Kategória: Poézia     :: 193 views

Leave a comment

*