V duši ticho slastne drieme
v kúte izby dievča nemé.
Po staročia späté s tichom
a celé roky so zatajeným dychom.
Ona žit sa naučila
a minútu po minúte pochopila,
čo drží ludí na tomto svete
čo ich viaže to už viete….
A s povahou podobnou Bohu
ona zložila Diablovi slohu.
Slohu v ktorej je všetko zlo spojené
a s hrieckmy prepletené.
Dala totiž najavo čo tažilo ju ako olovo,
a poľutovala samú seba,že teraz musí takto nemá
blúdit a vyčkávať v tomto svete
ved čo si navaríte,to si aj ziete.
Už len chabá nádej jej ostala
a slza po líčku pomaly stekala.