2006.05.25 
V objatí,nenávratne preč 
myslím srdcom 
nájdi ten svôj meč 
koniec dobrým koncom 
Tak nech slzy tečú! 
prázde slová 
len bolesť za sebou vlečú 
Tak nech krv tečie! 
a znova aznova… 
 
 
2006.05.25 
Kráčam po ceste,lemujú ju stromy 
prekračujem ich suché korene 
ani sa nesnažia zachytiť o moje nohy 
Vlastne, 
sú už mŕtve 
Kráčam cestou,predo mnou len hmla 
no moje oči si už zvykli 
na jej tupé svetlo plné zla 
Vlastne, 
je už mŕtva 
Kráčam a cítim akúsi zmenu 
v závoji hustom závan nádeje 
žeby smútok s beznádejou menil smenu? 
niečo sa tu deje 
A možno, 
som už mŕtva 
 
 
2006.03.15 
Myslel si, že sa ti nemôže stať, 
trhať si vlasy, a stále sa potkýnať. 
Chce sa ti život len do ruky vziať, 
dušu i telo diablovi odovzdať. 
Kde je to svetlo, čo každý ti sľúbil? 
kde je ten raj, do ktorého bys vstúpil? 
Je tu len sivo, čierne a chladne, 
a tvoja duša tak hlboko na dne. 
Opäť si preberáš celý svoj život, 
každý ten obrázok obzeráš clivo. 
Hľadáš ten okamih čo život ti zmenil, 
čo teraz po rokoch dušu ti zranil. 
 … čítať ďalej 
 
 
2006.02.14 
Stojíš v okne, do diaľky hľadíš, 
očami krajinu pomaly hladíš. 
Pohneš sa pomaly opäť ty dovnútra, 
a v tvojom srdci zas nálada ponurná. 
Sedíme obaja v tej istej miestnosti, 
sťa veľké krajiny, silné to mocnosti. 
Ty svojim telom mi línie rúcaš, 
odvahu moju stále ty skúšaš. 
Kiež by som odraziť útok tvoj mohol, 
na chabú obranu celý sa zmohol. 
Už keď si myslíš že koniec môj nastáva, 
v srdci mi začne viať tá biela zástava. 
 … čítať ďalej 
 
 
2006.01.17 
Krásny anjel dušu stvoril, 
aby človek hnus pokoril. 
Hnus svetu dnes denne velí, 
deň tmavý je, neveselý. 
Láska diablom pokorená, 
z posledných síl slabo stená. 
Víťazí tu peklo nad ňou, 
nebude viac horieť fakľou. 
Svetlom , čo mi v noci svieti, 
pocitom , čo sa vo mne vznieti. 
Človek v srdci chová hnev, 
chýba mi jeho úsmev. 
 … čítať ďalej 
 
 
2006.01.17 
Myšlienky miznúce v tichu 
V tme, ktorú strieda mráz 
Keď slnko zašlo 
A svetlo tieňa zhaslo 
Mi ten obraz sveta 
A chuť sa smiechom zmietať 
A plačom zaspávať 
Máš ma 
Nemáš rád 
Máš 
A vonku prší svetlom mráz 
A zima objala oknom 
Ktorým vošla slovom 
Omámené telo 
A myseľ s krídlami 
Je to za nami? 
Za nami … čítať ďalej 
 
 
2006.01.17 
na hranici medzi mnou a tebou 
na hranici toho 
čo nazýva sa peklom, nebom 
na kraji môjho života 
ovládla ma slepota 
nevidím ťa, pomôž mi 
nájsť ten pocit nemožný 
na hranici mňa a seba 
sa skúsim 
tohto sveta nebáť 
vystúpim z kruhu 
prekročím dúhu 
tvojich očí 
a potom na dne mora skončím 
utlmená plná 
kým ma nevynesie 
na breh tvoja vlna. 
 
 
2006.01.17 
Slnce páli kvety v poli 
Na dne môjho mora v tieni 
V tento deň mi život 
Moje srdce plieni. 
V tento deň mám pocit vraha 
Keď utekám pred tmou čo zmáha 
Ten pocit zabíjania citu 
V tento deň 
Keď odolávam čiernym stenám bytu 
Rozhádzaná svetlom izby 
Keď výčitky aj lásky zmizli 
Keď aj boh už pri mne zistil 
Že neuverím slovám 
Keď depresia príde moja, nová 
Do tohto bytu v tento deň 
Keď zmizol z izby i môj tieň. 
 
 
2005.04.07 
Sedis….a len tak hladis na basne, 
myslis smutno a k tomu tak vazne. 
Premietas si minulost v tom tichu, 
len za zvukov tvojho dychu. 
Skladas kusok po kusku a snazis sa rozpamatat, 
v myslienkach a zivote poriadne si pozametat. 
Ale v dusi zviris prach, 
prepadol ta vlastny strach. 
Zijem spravne a ci zle, 
v mysli chaos, bordel je. 
Na to opat mysel stichne, 
zvuk co ticho hned prepichne. 
Skripot brzd a nadavanie, 
v tvojich usiach opat zaznie. 
“Co si hluchy a ci slepy, 
nechces mat uz vlastne deti?” 
 … čítať ďalej 
 
 
2005.01.30 
Bojím se, že neodvážím se zeptat, 
tak otázku mašlí provážu 
a jako překvapení pod polštář schovám. 
Zatáhneš za stuhu 
a já čekám na odpověď, 
vteřina zdá se jak tisíc let. 
Bojím se, že nestihnu Ti říct, 
že nedokážu pojmenovat, 
že mezi prsty proklouzne 
ta pravá chvíle, ta pravá slova, 
život zdá se jak vteřina. 
Bojím se, že zmizíš, 
aniž bys věděl.. 
 
 
2005.01.30 
Ve vzduchu zůstala vůně nočního deště, 
zklidnila se hladina jezera, 
ustal i vítr. 
Dlaně hřeje hrnek horkého kafe, 
pohled upřený na horizont. 
Čekám, a nejen já, 
všechno kolem zatajilo dech 
v němém očekávání, 
kdy nad obzor vykoukne slunce. 
Nebe začalo barvit se do ruda, 
první paprsky pohladí tváře, 
úsměv na rtech. 
Pár posvátných minut, kdy je 
harmonie v duši i všude kolem. 
Je to jako očista, znovuzrození, 
takový malý každodenní zázrak. 
Miluju ty chvíle, 
ty chvíle když svítá.  
 
 
 |